Zemetrasenie v juhovýchodnej Ázii

01.12.2010 15:18

Po cunami z 26 decembra  2004  montrealské noviny La Devoir napísali: 125,000 mŕtvych a 3,000,000 ľudí v ohrození. 100,000$ suma ponúknutá  lokálnym parlamentom pre postihnutú oblasť je ako bozk mŕtvemu na čelo. Čísla, viac čísel a nič len čísla. V Ázii rátajú počty mŕtvych a vo svete počet nazbieraných peňazí. Kým škody sú nevyčíslitelné, peňažná úľava mizivá. Ale nikto prekvapujúco nerieši  to, čo vlastne dané zemetrasenie spôsobilo. Kto spôsobil zemetrasenie  s takou ničivou silou?  A toto je predsa oblasť, kde sa cunami nikdy neobjavovali.  Je to čin Boha, osud? Žeby? Prečo by to bol Boh, ak je to čistá nekonečná láska ako ju my vnímame. Divné, že? Nedáva to zmysel, ale bolo by na mieste zvážiť aj možnú ľudskú intervenciu.  Bolo by zaujímavé odkryť snahy niektorých štátov vyvíjať zbrane schopné navodzovať drastické  zmeny počasia. Dokonca by bolo veľmi trápne pre isté kruhy odprezentovať verejnosti  napr. program HAARP dizajnovaný na možný zásah do geologických štruktúr Zeme.  Médiá kontrolované medzinárodnou finanačnou komunitou dômyselne odpútavajú pozornosť od potreby klásť skutočné otázky. Dôraz je kladený na emočnú drámu, finančné príspevky,  pohľady na mŕtve telá, ktoré majú vyvolať ešte vačšiu solidaritu a príspevky pre humanitárne organizácie.  Stáva sa z toho benefičná akcia, kde sa pretláča súkromný a verejný sektor.  Kto z nich vyhrá?Vždy  ide o tú  istú vec. Z krízy, kataklizmy, chorôb vždy najlepšie profituje BIG MONEY. Ide o elitných finančníkov, ktorí priímajú rozhodnutia a sú prepojení tak na lokálne vlády ako aj organizácie typu: Red Cross, UNICEF, Oxfam. V dobrej viere pomoci  obetiam si zainvestujete do vrecák finančníkov. Prečo taký nezmysel? Ľudia sú nevšímaví, nevedomí toho, čo sa deje za závesom politickej arény a sú kočirovaní v intenciách slov cisára Nera: dajte im chlieb a hry.  Kým sa to takto deje,  pastier naďalej strihá ovečku a dokonca znižuje ich počet.
Trocha ironická, i keď to taká v skutočnosti je   fotka bezdomovca, ktorá sa taktiež objavila na titulkoch Le Devoir v daný deň.  Na prvý pohľad to vyzerá na obeť tsunami v Ázii....ale počkať, veď tam je sneh..., veď to je centrum Montrealu. Píše sa:  počet bezdomovcov sa zvyšuje na uliciach a pripisuje sa to o.i. aj tomu, že nemocnice ( aj psychiatrie) znižujú počty svojich lôžok. A ľudia končia na ulici... (AJ) takto dobrý pastier drancuje ovečku, všetko vďaka redukcii a efektívnemu manažmentu  verejných zdrojov. ...s dodatkom, že je to všetko len pre dobro budúcich generácií... A ono to funguje...Ovečka sa necháva naďalej strihať pastierom.  A to čo im málo ostane, to
rozdelia medzi zahraničné agentúry ( v rukách finančníkov)  prinášajúce úľavu do postihnutého regiónu. Tak to je teda nezmysel! Neuvedomujeme si skutočnosť. Ovečka žije v ilúzii. Vymýšla tragédiu a drámu, kde hrajú  hlavnú úlohu v podobe bezmocnej obete.  Sú vystrašené. Vytvoria si vinníka v podobe vonkajšieho nepriateľa = zlého vlka. V tomto duchu potrebujú aj dobrého pastiera, ktorý sa o nich postará a ochrani ich a zabezpečí prežitie. Je to tá istá čertovská dráma, v ktorej sa angažujeme dlhé tisícročia bez otázok.  Je to stále tá istá  tragická dráma a réžia.  Obeť, vinník, záchranca. Vždy to končí zle. Trápime sa celý život, starneme a umierame.  Toto je nesprávna súvaha ilúzie v juhovýchodnej Ázii. Tisícom obetí  v útrapách a beznádeji prichádza na pomoc záchranca v podobe  OSN, Red Cross, Unicef, Oxfam a štedrej verejnosti. Prvá skupina preberá riadenie nad štátom, druhá má dobrý úmysel a ďakuje nebesiam, že sa to nestalo im. Každý sa potvrdí v tom, že takýto život nemá zmysel.

Naozaj?


Iný pohľad


Dám STOP tragédii a dramatizácii. Spravím obrat o 180 stupňov a znovu preskúmam situáciu,  kým som si plne vedomý  skutočnej reality. Tisíce ľudí zakúsilo silu prívalovej vlny a stálo to ich životy.  Ich duše si zvolili tento osud, aby prispeli k zvýšeniu uvedomelosti  celého ľudstva, ktoré je stále zahľadené do materiálneho prežitia.  Tieto udalosti nútia človeka uvedomiť si ilúziu hmoty, ktorá vlastne ani neexistuje ani sama o sebe, je len čistým odzrkadlením sa jedinej skutočnej esencie, ktorou je  tvorivý duch prítomný vo všetkých ľuďoch o veciach. Už niet  cesty ďalej v podobe života ako obmedzený, úbohý baránok, konám v duchu mojej ozajstnej povahy okrídleného tátoša (Pegasus), ktorý je mocným a neobmedzeným tvorcom.  Vyzbrojený uvedomelosťou, situácia vo mne nadobúda úplne iný zmysel.  Moje spravanie sa mení v súvislosti s rastom mojej vlastnej  uvedomelosti. Poďakujem týmto ľuďom, živým i mŕtvym, že prispeli k môjmu vnútornému vývoju vďaka tejto ich  skúsenosti. Prestávam haniť Boha a jeho zemských miestodržiteľov, dobrého pastiera, ktorí ovečky strihá, kým humanitárna pomoc pokračuje. Ocením všetkú nekonečnú tvoriacu silu ľudských bytostí a ich schopnosť vyriešiť si situácie, ktoré si sami pre seba vytvorili.
Dovidenia obeť, vinník i záchranca....a ich dlhotrvajúce trápenie.  Nechám, aby ovečka vo mne umrela a dávam priestor na zrod okrídleného tátoša vo mne, čo  je vlasne moje ozajstná bytosť. Badám vnútorný mier, radosť a silu. Moje srdce  vyžaruje a svetlom obklopujem celú planétu.  Tak toto  je skutočná súvaha reality a skúsenosti  v juhovýchodnej Ázii. Dar ľudstvu, aby sa povznieslo vo svojej uvedomelosti. Môžem teraz konečne konštatovať: život má zmysel. Dokonca idem ešte  ďalej vo vlastných vyhláseniach: život je komédia.

—————

Späť