Veda – môj chlieb každodenný?

24.01.2010 20:00

Úvod

Vedecká činnosť ako prostriedok živobytia pre vedcov ponúka tak etické otázky ako aj otázniky súvisiace s integritou vedy a procesov jej bádania. V časoch keď veda  ešte nebola inštitucionalizovaná, venovali sa jej predovšetkým finančne nezávislí jedinci, prípadne tí, ktorí mali príslušných donátorov. Veda síce nebola nezávislá, ale ku klasickým vedeckým princípom patrila hľadanie vedeckej pravdy, nezávislosť na ekonomických záujmoch, vedecké objavy boli určené pre verejné blaho. Klasickými  idealistickými prototypmi sebaobetujúcich vedcov   boli ľudia žijúci len vede ako takej: manželský pár Curievcov, či Barry Marshall, ktorý sa napr. sám zámerne nakazil Helicobacter pylorim.

Je pochopitelné, že vo vede bola vždy dôležitá aj sláva, reputácia, uznanie vedeckej obce a verejnosti. Práve toto viedlo v 19. a v  prvej polovici 20. storočia  k vedeckým zlyhaniam, podvodom. Len málo ľudí vie, že  celú dráhu Sigmunda Freuda sprevádza falšovanie dát, údajov a zámerné zavádzanie. Známejší je prípad Sir-a Cyrila Burta, ktorý si dokonca vymyslel fiktívny pracovný tím a podvádzal vo výskume dvojčiat o dedičnosti úrovne inteligencie. Podobným “vedátorom” bol aj Charles Dawson, ktorý takmer 50 rokov požíval glóriu za “objav” chýbajúceho článku v evolúcii. Bol to však len číry nepodložený blud.

Vplyv financovania na stav vedy

Musíme si uvedomiť, že veda je dnes už hlavne otázka zamestnania a živobytia pre vedcov = vytvorila sa veda ako chlieb náš každodenný. Ale ak pozícia, zamestnanie, plat, subjektívny úspech vedca = výskumníka závisí od počtu úspešných projektov, počtu publikovaných článkov, citácií, tak milióny výskumníkov sa zo dňa na ďeň môže dopracovať k stanovisku, že sa oplatí falšovať, zavadzať, keďže pravdepodobnosť odhalenia je minimálna a možné sankcie smiešne. To znamená, že nekalá činnosť v tomto prípade už  nie je otázka reputácie, ale živobytia. Martinson a spol. (2005) vo výskume prác 3500  vedcov potvrdili, že sa až jedna tretina z nich  dopúšťa vedomého zavádzania, ktoré nie je  v súlade s vedeckými princípmi. Ide o plagiátorstvo, falšovanie údajov,  zamlčovanie protichodných údajov atď. Horeuvedené čísla sú možno ešte aj prinízke. Prieskum dokázal, že tendencia k falšovaniu je vtedy najvyššia, ak sa vedec cíti byť ukrivdený vo výsledkoch svojej práce a  úspech iných vníma ako nezaslúžený. Honba za výsledkami a slávou potom produkuje take prípady ako príbeh Jon Sudbø - a  (Marris, 2006) , ktorý svoje odporúčania  v prospech jedného protizápalovému lieku na rakovinu ústnej dutiny čerpal z neexistujúcej štúdie.  Na základe fiktívnych analýz pracovali aj napr. Woo Suk Hwang: podal údaje o neexistujúcich klonoch (Nature ed., 2006), či Eric Poehlamn (ORI, 2005), ktorý si  celou radou klamstiev  zaobstaral miliónové dotácie. Tieto prípady  znečisťujú vedecké ovzdušie, i keď jej hlavný prúd nemusia ohroziť.

Veda ako živobytie sa však stáva nebezpečnou predovšetkým v súvislosti s objavom na priemysel orientovanej vedy. V dnešnom svete sa totiž najčastejšou motiváciou stáva práve lukratívna ponuka materiálnej existencie pre vedca.

Veda orientovaná na priemysel prichádza aj v medicíne na javisko

V posledných 30 rokoch sa dramaticky zmenil proces financovania vedy vo svete. Práve súkromný kapitál preberá čoraz viac z portfólia riadenia dotácií do farma a medicínskeho výskumu.

Tým sa klasická veda stáva  profit orientovanou a jej výsledky už nemajú slúžiť verejnému blahu. Práve súkromný kapitál rozhoduje o tom, či vedecký fakt je naozaj faktom alebo nie je. Firmy dotujúce  výskumy takmer v 100% prípadov zabraňujú vedcovi v prístupe k priamym dátam, k slobodnému publikovanie a vyhradzujú si právo na cenzúru. (Greider, 2003).

 

Klasická veda

Profitorientovaná veda

Na verejnosť orientované výsledky

Výsledký prístupné len pre zadavateľa

Objektivita a nezávislosť na záujmoch

Dôvernosť údajov, vzťahujuce sa k záujmom

Nezávislosť na profite a zisku

Vedecké fakty predurčuje kapitál

Verifikácia zistených údajov

Vyžadovaná lojalita, odpor je utláčaný

(Bánfalvi, 2006)

Na priemysel orientovaná veda má za následok, že klasické fóra (odborné publikácie, konferencie) sa stávajú len marketingovým nástrojom a vedecká informácia sa stáva reklamným sloganom.

Publikácie citované v odborných   časopisoch z 10-16% nie sú dielom menovaných osôb, ale ide o tzv. PR články reklamných firiem (Flanagin a spol, 1998). Ide podotýkam  o “minimalistický” odhad. V súvislosti so Zoloftom  sa zistilo, že v rokoch  1998-2000 zo 100 článkov vyše polovicu písali reklamné agentúry a ich citovanosť bola 6 násobná oproti pôvodným vedcom. (Healy a Cattell, 2003). Healy tvrdi, že aj polovicu terapeutických odporučení  vo svete píšu reklamné agentúry. Zaujímavým príkladom  je cielená dotácia  300 000 dolárov na vydanie knihy o epilepsii, ktorej cieľom bolo propagovať neexistuúce pozitívne účinky gabapentin-u. (Elliott, 2004). Trh  písanie  PR článkov v oblasti medicíny len v roku 2006 tvoril  500 000 000 dolárov. Poplatok za 1 článok sa častokrát vyšplhal aj na 10 000 dolárov. O antidepresívach sa napr. už dlhodobo vie, že sú neúčinné, ale  práve “nadtvorbou”  “stúdií” bez akejkoľvek pridanej hodnoty je možné vytvárať  ucelené review články, je ich možné v knihách následne citovať a tým podporovať ich “vedecky podložené” užívanie.

Falšovanie sa stalo súčasťou systému a dokonca sa stáva systematickým.

Prípravok na chudnutie Fen-Phen (Pondimin a Redux)  bol v roku 1991  uvedený na trh napriek tomu, že mal dokázané vedľajšie účinky na pľúcnu hypertenziu. Prípravok bol  v roku 1997 stiahnutý z trhu, ale dovtedy bol už užívaní až 7 miliónmi  američanov, z čoho lekári u 45 000 dokazatelne vykázali jeho vplyv na disfunkciu srdcovej chlopne.  Toto číslo je však priškrtnené, keďže  až u 30% užívateľov = 2 000 000 sa tieto    príznaky prejavili.

Počet úmrtí v dôsledku užívanie prípravku  sa odhaduje na tisíce. Tragédiou  o.i. bolo, že v pôvodnej štúdii oproti placebo efektu sa užívaním prípravku lepšie chudlo len o 3%. (Elliott, 2004).

Asi najotrasnejší prípad predstavuje  uvedenie Vioxx-u na trh v roku 1994, zároveň ho v roku 2004 stiahli. Išlo o najvačšiu katastrofu  a blamáž v dejinách farmaceutického priemyslu. 155 000  pacientov postihol stroke, či infarkt vďaka tomuto zmierňovaču bolesti. 50 000 pacientov zomrelo na jeho následky. Firma už pred zavedením na trh vedela, že prípravok zvyšuje riziko infraktu až 5 násobne. Firma dokonca momentálne pracuje na tom, aby prípravok znovuzaviedla na trh.

Aj tieto prípady sú znakom toho, že jediným hlavným kritériom uvedenia výrobku na trh je jeho profitabilita a nie bezpečnosť a verejné blaho.

Ioannidis (2005a) potvrdil, že v rokoch 1990 až 2003 z viac ako 1000 citovaných štúdií 16% bolo vyvrátených, 16% bolo označených ako prehnané, 24%  neboli dodatočne verifikované  a len 44% bolo možné opakovane zdokomentovať.

Mysleli by sme si, že vačšou kontrolou by sme sa vedeli týmto chybám vyhnúť…ale kto by to kontroloval, v mene koho vlastne? Veda orientovaná na priemysel vytvorila hustú vrstvu cynických výskumníkov, ktorí už nereprezentujú princípy klasickej vedy, ale ich záujem je len  záujmom ich objednávatela.

V posledných 20 rokoch sa stiahlo z dôvodu fatálných dopadov na zdravie až 20 celosvetovo distribuovaných  liekov. V vačšine prípadov však  firmy vopred vedeli o rizikách.  Ostáva faktom, že tento trend úspešne podporuje aj FDA: Federal Drog Administration = Federálný úrad pre liečivá v USA, v ktorom z 80% sedia výskumníci prepojeni na farmaceutický priemysel. Keď sa  napr. v prípade  Vioxxu  David Graham, vedúci oddelenia pre bezpečnosť liečiv vyslovil, že v danom incidente stiahnutiu nebezpečného prípravku bránilo samotné FDA, bol odvovalaný.

Falšovanie a zavádzanie sa stáva neodhalitelnou paradigmou

Veda založená na  profite sa snaží kamuflovať do nezaujatej polohy, pričom akademickú vedu vtláča a manipuluje  do pozície, ktorá je pre ňu absolútne neprijatelná.  Určuje novú myšlienkovú cestu prostredníctvom  cielených dotácií do istých výsumných  smerov a z toho vyplývajúcich terapeutických prostriedkov. Zároveň podporuje cielene vzdelávanie v smere zadávateĺov = záujmovej skupiny. Farmaceutický priemysel vyrába nielen lieky ale aj ochorenia,  teórie o vzniku ochorení. Zároveň apriori cielene nesprávne myšlienkové rámce sú spúšťačom dodatočných výskumov,  ktorých výsledky opať nemôžu  byť  už z len princípu správne, ale paradoxne potvrdzujú oprávnenosť ich pôvodnej paradigmy.

Veda  je v dnešnej dobe vystavená útoku voči jej vlastnej podstate a integrite. Kam to bude  ešte viesť?

—————

Späť