Spochybňovanie teórie vzniku metastáz

07.01.2011 11:15

 

V kontexte 3 biologického zákona: Ontogenetický systém vzniku a vývoja nádorov a rakovinových ekvivalentov sa plošne šírená  teória o metastázach v podobe plávajúcich rakovinových buniek  skrz krvný a lymfatický systém posúva slovami Dr. Hamera do čistej  akademickej fikcie. Bunky nemenia vo všeobecnosti, rakovinové bunky už vôbec nie, svoju histologickú štruktúru a neprechádzajú skrz zárodočné listy. Napr. rakovinová bunka pľúc, ktorá je endodermálneho pôvodu kontrolovaná z mozgového kmeňa rastúca  v konflikt aktívnej fáze sa nemôže transformovať do  rakovinovej bunky kostí, ktorá je riadená  mezodermálne z bielej hmoty veľkeho mozgu v konflikt aktívnej fáze tvoriaca nekrózu a dekalcifikáciu  hmoty. Môžeme sa spýtať aj otázku, že  prečo  sa rakovinové bunky len zriedka šíria do susediaceho tkaniva ( napr. z maternice do krčku maternice)? Ak rakovinové bunky cestujú skrz krvné riečište, tak prečo sa darovaná krv napr. nesceeenuje na ich výskyt? Prečo sa u pacientov s rakovinou  nenachádza tumor napr. vo vystelke cievnych stien?

19 augusta 2004 vyšiel článok v Globe and Mail pod názvom “Researchers Chase Breast-Cancer Blood Test”. Článok opisuje, že 10 rokov trvajúci hon za rakovinovými  bunkami v krvnom riečišti, napriek technologickému pokroku, neumožňuje "selekciu" zlých buniek od miliónov červených a bielych krviniek. Žeby teória  o putujúcej rakovine v tele bola fikcia? Žeby boli milióny pacientov  zbytočne strašení a držaní v zajatí paniky?

Dr. Hamer  samozrejme nespochybňuje existenciu sekundárnych rakovín, ale ich výskyt podľa neho nie je spôsobený migrujúcimi rakovinovými bunkami, ktoré  zázračne menia svoju histologickú štruktúru, ale obajavením sa ďalšieho konfliktného šoku v psyché človeka. Dokonca ten môže byť spustený aj strachom z diagnózy alebo inou traumatickou životnou udalosťou. Napr. nečakaná diagnóza rakoviny podporená "teóriou metastáz" môže spôsobiť konflikt strachovania sa o život, čo napr. rezultuje do rakoviny pľúc. Mnoho ľudí sa už hojivej fázy tela ani nedočkajú, pretože  ťažký permanentný stres ich oslabí natoľko, že neprežijú vysoko toxickú chemoterapiu. Druhým častým prípadom rakoviny je rakovina kostí.  Dr. Hamer zistil, že ona sa prepájajú  s našou sebaúctou, sebahodnotou. Ak Vám niekto oznámi, že ste konfrontovaný so smrtelnou chorobou šíracou sa rýchlosťou blesku, mnoho ľudí končí v tomto duchu: som bezcenný... zároveň sa kosť na danom mieste pociťovaného hendikepu (napr. rakovina prsníka) začne dekalcifikovať. Kosť sa na konci hojivej fázy zaceluje a posilňuje, aby lepšie obstála v ďalšom potenciálnom konflikte straty sebaúcty.

Charakter rakoviny mozgu

V okamihu, keď sa vyrieši emočný konflikt  lézia na mozgovom relé, ktoré je postihnuté duševným konfliktom sa paralelne s duševnou a orgánovou rovinou začína opravovať a regenerovať. Ako pri každej rane, ktorá sa práve hojí, vytvorí sa okolo nej lokálny edém (excess fluid), aby sa zabezpečila ochrana  pre opravované nervové tkanivo. Na CT mozgu je zmena evidentná, terčovito-kruhovité obrazce sa v hojivej fáze zmenia v opuch, javia sa ako tmavý až hmlistý fľak. Na vrchole hojivej fázy (epileptoidná kríza), keď opuch dosahuje svoj najvačší rozmer, mozog spúšťa silný, krátkodobý tlak vytlačujúc tak tekutinu z ohniska.  V danom čase sa celé telo a organizmus dočasne prepájajú do stresovej fázy ( triaška, zimnica, búšenia srdca, zvracanie, nevolnosť, bolesť hlavy, silné potenie). Intenzita a trvanie epikrízy predurčuje  sila a trvanie konflikt aktívnej fázy ochorenia. Ide o tzv. liečebnú krízu, ktorá má niekedy prejavy aj tohto typu:  infarkt, stroke, astmatický záchvat, epileptický záchvat atď... Typológia krízy zaleží na druhu  konfliktu a presného umiestnenia konfliktu v mozgu. Hneď čo sa edém vytlačil, mozgová neuroglia (mozgové spojivové tkanivo), ktorá umožňuje štrukturálnu podporu pre neuróny, sa akumuluje na danom mieste postihnutia mozgu, aby sa funkcia nervových buniek poznačených emočným šokom znovuobnovila. Práve túto prirodzenú kumuláciu spojivového tkaniva akademická medicína označuje pojmom mozgový nádor, čo pre pacienta má častokrát mnohé "terapeutické dôsledky". Dr. Hamer už v roku 1981 zistil, že mozgový nádor nie je ochorenie samo osebe, ale ide o symptóm hojivej fázy, ktorá paralelne s orgánovou úrovňou prebieha aj na príslušnom riadiacom centre dotknutého orgánu v mozgu. Preto metastáza na úrovni mozgu je ďalšou fikcou, nepochopením súvislostí v rámci tela.

Spochybnenie teórie o metastázach

“Ako metastazujú  rakovinové bunky ostáva záhadou” Yale University (2008)

Teória o vzniku metastáz predpokladá "odtrhnutie" rakovinových buniek od primárneho nádoru a ich preplávanie   cez krvné  riečište a lymfatický systém, pričom sa náhodne uchytia na inom orgáne, kde spôsobujú ďalšie rakovinové bujnenie. Tento proces má byť nekontrolovatelný  založený na zmutovaných bunkách, ktoré konajú nezmyslene, a to proti poriadku a inteligencii tela. V 17. a 18. storočí  sa infekcie a tumory vnímali ako morbidný materiál, ktorý sa z tela buď vyplavoval alebo sa akumuloval, eventuelne spôsoboval dotyčnému smrť. Keď sa infekcia alebo nádor rozšírili, tak sa začalo hovoriť o metastáze. Lekárska terapia v podobe ožarovania, rezania, umrtvenia mala prispieť k vyplaveniu  smrtelnej substancie z tela človeka. V 19. storočí do kategórie smrtelných rizík pridali aj mikroorganizmy a Pasteurova teória o  mikróboch sa stala dominatnou v kruhoch vedcov. Ona vlastne teóriu o metastázach aj podporovala. V 20. storočí sa k patogénom pridali aj rakovinové bunky a tým sa kruh viac menej uzavrel. V súčasnej tak akademickej ako aj alternatívnej medicíne sa rakovinové bunky spolu s mikróbami vnímajú ako negatíva, nad ktorými telo nemá kontrolu! Do dnešnej doby sa verí tomu, že telo je vo vojne voči silám zla a snaží sa chrániť a zničiť ich. Mnoho teórií má svoje zázemie v predsudkoch, strachu, zároveň sa odmieta tvorivá a milujúca  inteligencia, ktorá preteká človekom i prírodou. Dr. Hamer: "celé roky ľudstvu vedelo viac či menej, že ochorenia  majú psychický pôvod. Toto pochopenie sa silne ukotvilo  v univerzálnom poznaní ľudstva."

 

Teória o metastázach vo svetle objavu Dr. Hamera.

Bio-elektrický mozog.

 

Teória o metastázach vôbec neberie do úvahy skutočnosť, že každá bunka je  riadená z mozgu. Ale výskum predsa poukazuje na to, že mozog predstavuje bio-elektrického koordinátora, ktorý telo reguluje cez biochemické procesy, patologické zmeny nevynímajúc. Dokonca ani  infekčné choroby sa nemôžu šíriť, ak sú nervové vlákna k dotknutému orgánu prerušené, čo predpokladá, že aj  riadenie mikróbov prebieha  z mozgu.  (R. H. Walker: Functional Processes of Disease, 1951). Na základe vedeckého podloženia Dr. Hamer prisúdil  psyché rolu spoluhráča pri tvorbe ochorenia spolu s mozgom ako aj samotným orgánom. Analýzou mozgových CT zistil, že  konfliktný šok sa simultáne objavuje tak v psyché, ale aj v mozgu a orgáne, ktorý s daným mozgovým relé koreluje. V okamihu keď  mozgové bunky registrujú  konfliktnú udalosť, informácia je okamžite transmitovaná k orgánu a spúšťa sa zmysluplný biologický program = ochorenie, ktoré má pomôcť tak na psychologickej ako aj fyzickej úrovni počas krízy. Takto sa stáva každé bujnenie súčasťou zmysluplného procesu. Na CT mozgu je každý konflikt jasne viditelný.  Porovnávaním tisícov scenov Dr. Hamer identifikoval konkrétne miesta v mozgu prislúchajúce tomu, či onomu orgánu a k ich konfliktom. Je to práve mozgové relé odkiaľ sa "ochorenie a jeho priebeh" riadi. Vďaka výskumu v oblasti embryológii je dokazatelné, že prepojenosť  a riadiaca funkcia mozgu pri ochoreniach je nezvratná u každého organizmu. To znamená, že na konflikt strachu zo smrti všetky druhy budú reagovať nádorom pľúc, na existenčný konflikt (ryba na suchozemi) rakovinou obličiek, na strach  a obavy v hniezde rakovinou prsnej žľazy. Je to dané tým, že všetky druhy sa viažu k jednému zo zárodočných listov, ktoré sa tvoria v rannom štádiu vývoja plodu. T.j.  konkrétne tkanivá sa u všetkých druhov tvoria z totožného zárodočného listu. Inak povedané: sme tvorení všetci z toho istého Zdroja! Práve prepojenosť na život  nám vnúka v GNM myšlienku, že sa bavíme o tzv. biologických a nie psychologických konfliktoch.

Rakovinové bunky neprekračujú  prah pôvodu jednotlivých tkanív.

Výskum Dr. Hamera dokonale opisuje riadiace centrá mozgu a skutočnosť, že orgány z totožného zárodočného listu sú riadené z toho istého mozgového centra. Napr. všetky orgány a tkanivá endodermu majú svojho riaditeľa v mozgovom kmeni, ektodermu v kortexe. Toto členenie si na orgánoch explicitne nevšímame, keďže mnohé orgány  z totožného zárodočného listu nie sú zoskupené v tele  vždy " pokope" napr: konečník a priedušky. V mozgu sú však ich centrá pekne vedľa seba  v poradí uložené. Každá choroba sa prejavuje aj postihnutím príslušného mozgového relé, zároveň platí, že žiadne rakovinové bunky "nenapadnú" orgán riadený iným mozgovým relém a orgán z iného zárodočného listu už vôbec nie. Rakovinové bunky, aktivita mikróbov sa pevne spája s mozgovým centrom, ktoré je aktivované konfliktom. Vďaka 3 biologickému zákonu GNM vieme, že kým orgány riadené časťou starého  mozgu tvoria rakovinové bujnenie  v stresovej fáze, orgány inervované z nového mozgu až vo fáze hojivej. Rakovina je z pohľadu dvojfázovosti ochorení vždy súčasťou zmysluplného biologického programu. Metastázy rakoviny vôbec nie sú spôsobené "plávajúcimi" bunkami, ale dodatočnými emočnými konfliktami. Podľa National Cancer Institute najčastejšie sekundárne metastázy primárnej rakoviny sú nasledujúce:

Rakovina pľúc spôsobená strachom zo smrti (z diagnózy) ponúka v podobe extra bunečnej mitózy  schopnosť dodatočnej pľúcnej kapacity, aby sa osoba dostala k  životodarnému kyslíku. Z pohľadu GNM fajčenie nespôsobuje primárne karcinóm, i keď ho môže symptomaticky zhoršiť.  Nancy Zimmermann z at Banfield, the Pet Hospital  sa vyjadruje, že niet  žiadneho prepojenia medzi fajčením a rakovinou u zvierat. (National and Oregon Health and Wellness Information and Medical News, January 19, 2009). Viacnásobnú rakovinu môže spôsobovať aj prežitý emočný konflikt, ktorý má viacero aspektov. Tým sa rakovina vyvinie v závislosti od konfliktných aspektov a im prináležiacim orgánoch.

Rakovina kostí sa objavuje v hojivej fáze ochorenia vyvolaného konfliktom straty sebaúcty (som bezcenný, napadla ma rakovina, čo si počnem?). Po dekalcifikácii v stresovej fáze sa kosť regeneruje tvorbou extra hmoty, aby sa jej výkon dodatočne posilnil. Práve na miestach, kde sa objavil primárny nádor sa objavuje aj dekalcifikácia kostí. Je to tým, že osoba svoju  devalváciu prežíva práve k danej oblasti.

Kontroverzná teória o metastázach a výskum Dr. Hamera.

Súčasná lekárska veda vychádza z teórie, že metastazujúce rakovinové bunky sú toho istého  druhu ako primárny tumor. Vedci ako napr.  Dr. Vincent Giguère  z McGill University Health Centre in Montreal však tvrdia opak. Rakovinové bunky prsnej žľazy častokrát metastazujú do  kostí.  Ale je to celkom komplikované, lebo by sa tým mali bunky prsníka meniť v bunky kosti. Zatial sa však nevie, ako k tomu dochádza. Globe & Mail, November 28, 2006). Na základe výskum Dr. Hamera vieme, že rakovina je proces riadený z mozgu. Zároveň je potvrdené, že rakovinové bunky neprestupujú cez prah zárodočných listov. Platí aj to, že niektoré rakoviny sa vyvinú v stresovej fáze, kým iné až vo fáze poskonfliktnej, keď sa emočná záťaž u osoby vyrieši. Je dokonca smiešne, že napr. rakovinové bunky prsnej žľazy tvoriace bujnenie riadené z mozočka by na kostiach spôsobovali reverzný proces v podobe osteolýzy (dieru v  tkanive). Patológovia tvrdia, že dokážu  detektovať  pôvod sekundárnej rakoviny z biopsie  tkaniva.  V súčasnosti sa používajú  tzv. stains a protilátky, aby sa určili bielkoviny typické pre špecifický tumor. Tento proces sa nazýva  imuno-histochemická technika. Kritický pohľad na metódu však zisťuje, že tento proces neumožňuje identifikovať metastázujúce rakovinové bunky, ale len bielkoviny vypúšťané príslušným nádorom.  Komentár na  the UCLA  stránke veľa napovie:  (http://www.research.ucla.edu/tech/ucla06-707.htm) o danej diskrepancii: “ hoci analýza je jednoduchá, má slabú senzitivitu a výpovednú hodnotu, nepodáva dostatočné údaje o funkčných parametroch správania sa nádoru. Z pohľadu GNM  vylučovanie bielkovín  je prirodzeným prejavom hojivej časti ochorenia, predovšetkym keď sa vďaka tuberkuloidným baktériám nádory odbúravajú. Pri tom dochádza k uvolňovaniu bielkovín do krvného riečišťa. Samotná technika nie je sledovaním rakovinových buniek ale bielkovín. Rakovinové bunky neboli vysledované ani v krvnom riečišti či lymfatických cestách. Pri sekundárnych tumoroch sa opať primárne sledovali protilátky a bielkoviny. Keď sa milióny deliacich sa malígnych rakovinových buniek vstrekuje do krvného obehu sa zriedka  objavuje sekundárny tumor. Dokonca pri pokusoch na zvieratách sa zistilo, že len minoritný počet rakovinových buniek  prsnej žľazy je schopných tvorby  nového nádoru.  (Dept. of Internal Medicine, Comprehensive Cancer Center, University of Michigan Medical School, Ann Arbor, MI 48109, USA.). Source: Proceedings of the National Academy of Science of the U.S.A. {http://www.pnas.org/content/100/7/3983.abstract}

Otázky  pre sedliacky rozum, ktoré by sme si mali položiť?

ak je pravda, že  rakovinové bunky cestujú  cez krvné riečište, tak prečo sa darovaná krv nescreenuje po  rakovinových bunkách a prečo pacienti nie sú  informovaní autoritami o daných rizikách?

ak je pravda, že  rakovinové bunky cestujú  cez krvné riečište, tak prečo rakovina cievnej steny, či srdca nepatria medzi najčastejšie prejavy sekundárnej rakoviny? Bolo by to predsa logické.

ak je pravda, že rakovinové bunky sa šíria aj lymfatickými cestami, prečo  sa metastáza obajavuje najčastejšie na pľúcach a kostiach, ktoré nie sú lymfou zásobené?

ak je pravda, že rakovinové bunky sa šíria cez krvné riečište a lymfu, prečo  sa len zriedka dostáva rakovina na susediace tkanivo? ( napr. zo sliznice maternice na krčok maternice, alebo z kostí  na svalstvo)

Metastáza v podobe  nádoru na mozgu verzus objav Dr. Hamera

Dr. Hamer už v roku 1980 zistil, že tzv. nádory mozgu nie sú žiadne abnormálne tumory, ale prirodzenou mozgovou gliou (neškodným spojivovým tkanovom), ktoré sa  kumuluje v hojivej fáze ochorenia na mozgovom relé, ktoré je zodpovedné za riadenie "opravovaného, liečeného" orgánu. Preto sa takáto kumulácia glie objavuje pri každej chorobe akéhokoľvek druhu! Nech by to bola nádcha, hemoroidy, či ekzém! Daná formácia je znakom toho, že biologický konflikt sa vyriešil  a psyche, orgán a mozog nastúpili do hojivej fázy.

Takže si položme otázky:

ak platí, že rakovina metastazuje do mozgu, prečo sa umožňuje rakovinovým bunkám prestúpiť cez mozgovú  barieru, ktorá slúži ako  preventívny filter proti škodlivým substanciám vstupujúcich do mozgu?

prečo nikdy nepočujeme o nádoroch mozgu metastazujúcich do tela, z mozgu na orgán?

—————

Späť