RAKOVINA. Od tápania v hmle k hľadaniu odpovedí na otázky

29.12.2009 17:14

     Rakovinu mnohí z nás stotožňujú s pocitom bezmocnosti. Ten je posilnený aj o skutočnosť, že dlhoročné prísľuby akademickej medicíny o nájdení posledného článku v reťazci ku konečnému riešeniu sa nenapĺňajú. Je objektívne poznamenať, že k tomu dochádza aj za “pomoci” farmaceutického priemyslu, ktorý sa zaujíma skôr o fázu ošetrovania pacienta než o fázu prevencie horeuvedeného ochorenia. A nielen tohto ochorenia…...

    Ak si prečítate národný program boja a prevencie proti rakovine ktoréhokoľvek štátu Európskej únie, tak zistíte, že ide vlastne, možno na ojedinelé výnimky, len  o tzv. národný program  detektovania ochorenia.  Tematika  prevencie sa vačšinou okresáva na úbohu magickú formulku: “stravujte sa striedmo a vyživujte svoje telo pestrou stravou bohatou na živiny a vitamíny”.  Je to naozaj pravda. Takto sme na tom v našej spoločnosti. Ak mal niekto to “šťastie” pobudnúť, čo i len na chvíľu, na onkológii ako pozorovateľ, tak zbadá, že toto nemôže byť systémový prístup tak k prevencii ako ani k liečeniu takého komplexného ochorenia. Tak prečo to pacient trpí? Pretože je v pozícii podriadeného, zúfalého bojovníka o život, je v stave  laika vo svete ľudí, ktorí sa tvária, že svedomito, horlivo a pomocou  najlepších znalostí vedia, čo majú robiť. A to všetko len pre zdravie pacienta. Je to naozaj tak?

    Cieľom tohto článku je poukázať na niektoré vedecké nezrovnalosti v širšom kontexte v príslušnej tematike: strava, mamografia, psychoterapia, karcinogény, a pomôcť sa zorientovať v panike, nadobudnúť  aspoň penzum poznatkov pred  Vašou cestou smerom z hmly k slnečnému svitu.

     Tak poďme krok za krokom…

     Všetky civilizačné ochorenia dokážeme zdôvodniť tým, že  naše telo sa  vzdialilo od svojich evolučných pravidiel fungovanie. V tejto etape argumentov ešte mnohí stoja na podobných názorových premisách cítiac, že aktuálna spoločenská doba nášmu zdraviu asi veľmi neprospieva.  Zdanlivé smery von z marazmu ponúkajú mnohí, ale bez hlbokého uvedomenia si toho, že kto sme a čo robíme, to bude vždy len dočasný úspech k trvalému zdraviu. Ucelený  prístup k  prevencii a liečbe predstavuje koncept germánskej novej medicíny, avšak tematiku rakoviny dnes priblížime z iných, nemenej  zaujímavých oblastí.

    Si naozaj to, čo ješ?  Zdravé stravovanie je kľúčové tak pre prevenciu ako aj pre pocit vnútornej pohody. Jej  reálny vplyv na zdravie sa kalibruje odborníkmi  v rozmedzí  30-70%. V tomto duchu to je i v prípade jej vplyvu na vznik rakoviny.  Ak je napr. pre niekoho 30% málo, nič to nemení na tom, že  vplyv je evidentný. Určite by mnohí pacienti boli vďační, keby tých  30% neboli bývali podcenili pred vypuknutím chorobnej zmeny. Z hľadiska prijatej stravy  kľúčové položky sa javia nasledovné: vitamíny, minerály, rastlinné steroly, polyfenoly, isociáty, saponiny, tuky. Budeme ich vzhľadom k vzniku rakoviny analyzovať postupne.

  • Vitamín A:  nedostatok  zvyšuje riziko rakoviny, ale nádeje v daný vitamín nenaplnili pozitívne očakávanie vo vedeckých testoch. Užívanie napr. beta-karatínu  u silných fajčiarov neznížilo riziko rakoviny pľúc, v jednom prípade dokonca došlo k nárastu o 16%, v druhom  až o 40%. Na druhej strane  lycopén nachádzajúci sa v rajčinách  znižuje úmrtnosť na celú paletu rakovinových zmien  o 50%. Jej ochranný vplyv je silne podložený predovšetkým u rakoviny tráviacej sústavy a prostaty.
  • Vitamín C: vďaka širokospektrálnemu účinku jeden z najúčinnejších  prostriedkov boja proti rakovine. 60 mg oficiálne odporúčenej dennej dávky  postačuje akurát  na prevenciu voči skorbutu. Podľa epidemiologických výskumov 500 mg vitamínu  C denne  má 10-30% vplyv na prevenciu voči rakovine. Mnohé prieskumy  dokazujú, že  20-40 gramov vitamínu C denne  je vplyvným účinkom pri podpore liečby nádoru. Jej intavenózne užívanie dodatočne zvyšuje jej účinnosť.
  • Na vplyv nedostatku vitamínu D na vznik rakoviny sa upriamuje pozornosť predovšetkým v posledných dvoch dekádach. Tento fenomén sa dostal do povedomia vo vzťahu k výskumu rakoviny prostaty, ktorej výskyt sa na Zemi výrazne  z hľadiska frekvecie výskytu líši. Smerodatným rozlišovacím znakom daných geografických regiónov je  predovšetkým dĺžka vplyvu slnečného žiarenie počas dňa.  Vitamín D sa syntetizuje totiž za pomoci slnečného žiarenia. V miernom podnebnom pásme, okrem letných mesiacov, obyvateľstvo trpí chronickým nedostatkom vitamínu D, čo má za účinok  2-3 násobok  výskytu  rakoviny. Zároveň 30% obyvateľstva je vybavená  takým genetickým receptorom  vitamínu D, ktorý výrazne sťažuje   adekvátne spracovanie  vitamínu D našim telom. Z tohto pohľadu  denný príjem  by z pôvodných 200-400 NJ (Národná jednotka) mal byť aspoň na  úrovni  1000-2000 NJ.  Práve oficiálne proklamované vyhýbanie  sa  slnečnému žiareniu môže mať nedozerné následky a je z princípu založené na falošných základoch. Za 30 rokov proklamovanej prevencie v horeuvedenom duchu sa totiž úmrtnosť na melanóm kože paradoxne strojnásobil.
  • Pri užívaní vitamínu E  došlo k zvýšeniu preventívneho účinku, jeho vplyv 

      však, v  porovnaní s  ostatnými vitamínmi,  nebol presvedčivý v boji s rakovinou.

  • Z minerálov ako najvačší  bojovník proti rakovine sa profiluje selén. Práve agresívne využívanie  poľnohospodárskej pôdy má za následok znižovanie jeho obsahu v pôde. V provinciách Číny kde intenzívne využívanie pôdy spôsobuje  nízku výživovú hodnotu vypestovanych plodín, nariadené masové  užívanie selénu  znížilo výskyt rakoviny pečene až o 50%. Podľa amerického výskumu užívanie 200 mikrogramov selénu denne počas  obdobia 5 rokov znižuje výskyt rakoviny o 63%. Je potrebné poznamenať, že  silné zastúpenie  ovocia a  zeleniny  v jedálníčku má protirakovinové účinky. Čo je za tým? Rastlinné steroly. Ich najhlavnejšou zložkou je beta-sitosterol  nachádzajúci sa v: palme, sóji, tekvici, ražných krupoch, pšeničných klíčkoch. Ich pravidelný príjem má dokázaný efekt na  prevenciu rakoviny prostaty, hrubého čreva.
  •   Z polyfenolov sú najznámejšie flavonoidy  nachádzajúce sa  v zelenom čaji, červenom vine, ovocí, zelenine. Výrazný obsah izoflavonov má sója s preukázaným vplyvom proti rakovine prostaty, krčka maternice, vaječníkov, prsníka. Resveratrol  nachádzajúci sa v obale červeného hrozna, v červenom vine, burských orieškoch  má vplyv na zamedzovanie delenia buniek, ale po požití sa v tele rýchlo  rozpúšťa, preto jej vplyv je neurčitý. Proti rakovine prsnika sa osvedčili ľanové semienka  obsahujúce lignan, pričom jej denný príjem by mal byť na úrovni aspoň 25 gramov. Svoj vplyv tlmočia, podobne ako isociáty, cez blokovanie  receptorov estrogénu.
  • Isociáty  obsiahnuté v  brokolici, karfiole, rúžičkovom keli  bránia proti rakovine  pľúc, prostaty, hrubého čreva, prsníka.
  • Saponiny sú obsiahnuté už v spomínanej sóji. Podľa kórejských vedeckých štúdií  sa na pozorovanej skupine preventívna funkcia prejavila  na úrovni až 70%.
  • Z pohľadu tukov sa ako kľúčová ukazuje omega-3, ktorá chronicky chýba  v našej strave. Jej denné dávkovanie na úrovni  15 gramov počas obdobia 5 rokov  pomohlo k úplnemu odstráneniu neoperovatelných pľúcnych nádorov  u  pacienta pôvodne v terminovanom štádiu rakoviny. Na strane druhej  prebytok omega-6 v našej strave  má negatívny účinok.

 

Konklúziu odporúčaní pre stravovanie na prevenciu voči rakovine môžeme zhrnúť nasledovne: veľa zeleniny, ovocia a rybieho tuku.

 

     Už spomínaná  detekcia  rakoviny je druhou diskutovanou témou dnešných dní. Objavme preto spoločne zákulisie tak známej mamografie. Prof. Michael Baum, otec prvého strediska detekcie rakoviny v Británii, prvý predseda Britskej onkologickej spoločnosti v roku 1988,  sám neskôr vystúpil z  Breast Cancer Screening Committee a prihovoril za to, že mamografia má jednoznačné opodstatnenie len  v prípadoch žien, kde je geneticka predispozícia  rakoviny prsníka dokázaná na základe predošlých prípadov v rodine.

    Mamografia sa v západnom svete stala  doslovne svatou kravou medicíny. Prezumuje sa, že čim skoršia detekcia chorobnej zmeny, tým  vačšia šanca na vyliečenie ochorenia. Nakoľko je však produktívne  bádať po chorobných zmenách v populácii bez príznakov? A čo sa stane vtedy, ak vačšina alebo prinajmenšom veľa detektovaných rakovinových bujnení, ktoré sú podľa výskumov buď intraduktálne, benígne, rastúce pomalým tempom, nebudú viesť k ochoreniu, či dokonca k smrti pacienta?


     Čo ak  cenou za nachádzania nezhubných, neškodných  hrčiek sú roky života v úzkosti, potencionálne  nebezpečné lekárske  zásahy.

    Potencionálne hrozby: nesprávne pozitívne nálezy môžu viesť k neprimeranej psychickej záťaži a k potencionálne nebezpečnému lekárskemu zásahu.

    Problém mamografie je hlavne v neobjektívnom informovaní žien, ktorý sa upriamuje len na výhody tohto detekčného prostriedku. O mnohých nesprávnych pozitívnych  nálezoch končiacich  psychickými mukami pacientok a o následnej “preventívnej” liečbe sa mlčí. Vo vedeckých  výskumoch sa napr. preukázala vyššia úroveň detekcie  rakoviny u žien s pravidelnou návštevou mamografie než u kontrolej skupiny, ktorá pravidelnou mamografou neprechadzala. Daná skutočnosť naznačuje, že u kontrolnej skupiny  istá časť rakovinových zmien nedospela do štádia, keď  sa prejavili aj  príznaky choroby, prípadne ohrozili  zdravie, dokonca život ženy. Čím viac detekcie, tým viac chorých??? Medializovaná propaganda strachu len podporuje stratu  viery v múdrosť vlastného tela a podsúva nám potrebu nevyhnutnosti lekárskych zákrokov.

     V Anglicku sa ženám  až po dovŕšení 50  roku života na 3 ročnej báze umožňuje  bezplatná mamografia zdôvodnená  tým, že  rakovina prsníka sa u 9 žien z 10 prejaví až po menopauze. Nie je to trochu neskoro? Jej bezplatnému poskytovaniu pod danou vekovou  skupinou sa zamedzuje z farizejského dôvodu, že  sa tým šetria náklady.  Fakt, že taká aplikácia Herceptínu po vypuknutí rakovinového ochorenia stojí  20,000 libier na pacienta  odkrýva bezzubosť argumentu chýbajúcej podpory  bezplatnej detekcie pre ženy v akomkoľvek veku. Prečo nemáme bezplatnú prevenciu, ak vieme, že liečenie je finančne veľmi náročné?

    Inak povedané, žiadna systematická prevencia, žiadne poradenstvo v duchu princípov zdravej životosprávy, nemožnosť bezplatnej detekcie pre ženy v akomkoľvek veku, šírenie paniky a čakanie medicínskeho aparátu na možnosť aplikovať finančne náročnú liečbu u pacienta. Spoznanie príčin rakoviny prsníka vo svelte týchto poznatkov určite nie je o prevencii, ale len  úbohej úrovni detekcie masívne podporovanej zdravotníckym systémom.

    Viete si dokonca predstaviť, že celý tento detekčný aparát hltiaci miliardy z rozpočtu môže byť zbytočný a možno aj škodlivý?

    Vedecké výskumy porovnávajúce účinnosť mamografie a samodetekcie vo Švédsku a Kanade realizované na veľkej populačnej vzorke preukázali, že mamografia ako taká neprináša žiadnu pridanú hodnotu. Ak však neprináša pridanú hodnotu, môže byť  nebezpečná? Žiaľ môže. Predstavuje ju riziko zbytočného preventívneho lekárskeho zákroku.  Tým, že mamografia odkryje aj mnohé samovyšetrovaním nezistitelné zmeny, ktorých budúci priebeh je nemožné prognózovať, sa lekári dostávajú do nezávideniahodnej situácie. A čo teraz? Zbytočné chirurgické zákroky, zohavovanie žien atď.  v záujme  prevencie: zákrok typu “pre istotu to odstránime” sa pohybuje celosvetovo na úrovni 20-60%. O doplnkovej chemo-radioterapii už hovoriť asi ani nemusíme. Spatne sa samozrejme zbytočnosť lekárskeho zákroku už ťažko dokazuje. Podľa americkej štúdie u žien, ktoré  od 40 roku svojho života pravidelne chodia na mamografiu,  v sledovanom období 10 rokov aspoň raz sú konfrontované nesprávnym pozitívnym výsledkom mamografie. U 10 000 žien za 10 rokov to znamená potrebu biopsie  až u 2000 z nich. Ak ste už čakali na histologické výsledky takéhoto odberu, ktorí častokrát trvá dlhé týždne, viete si asi predstaviť psychickú traumu, ktorú žena vtedy zažíva. Ak sa  predsalen preukáže neopodstatnenosť paniky, tak sa to lekárom okomentuje spôsobom : nuž, stalo sa…

      Vráťme sa však na okamih k strave našej každodennej. Jeme, aby sme žili a nežijeme, aby sme jedli…. Známy výrok, ktorý však  nič detailné  napr. o prevencii voči rakovine  prsníka vďaka strave nehovorí. Najnovšie výskumy  skúmajúce  stravovanie človeka na evolučnej báze potvrdili zaujímavé fakty. Za rakovinou prsníka nestojí  nadmerná spotreba masa, ale uhľohydrátov = cukrov. “Lowcarb” stravovanie založené len na cukroch zo zeleniny, ovocia, a dostatočnom  prísune bielkovín a tukov sa stáva odpoveďou na mnohé otázky vo výžive. Výskum potvrdil, že u žien, kde  62% kalórií jedálnička tvorili  uhľohydráty, riziko rakoviny bolo až dvojnásobné. U tých ktorých príjem bol na  úrovni  52% alebo nižšie  sa toto riziko nepotvrdilo. Predovšetkým rafinovaný cukor podporuje  tvorbu inzulínu, ktorý  má následný vplyv na delenie buniek. Tým sa zvyšuje  aj riziko vzniku rakovinových buniek, čo však zatiaľ výskum nepotvrdil, i keď existujú v tomto smere  predpoklady. Dostatočná úroveň vlákniny v strave má vplyv na vstrebávanie uhľohydrátov v čreve, čo je tiež preventívne nápomocné. Tieto poznatky však samozrejme vôbec nezdôvodňujú oprávnenosť nadmerného prísunu živočíšnych tukov a bielkovín, či vynechanie zdravých sacharidov v našom jedálničku,  ako si to mnohi žiaľ dezinterpretujú.

     O vitamíne D   aj  jeho protirakovinovom vplyve som už písal na začiatku článku. Vo svelte výskumov lekárov  Anthony J. Yun-a, Sigismund Peller-a, Cedric F. Garland-a

sa dostávame k zaujímavým poznatkom. Od spustenia kampane proti nebezpečnému slnečnému žiareniu sa na Zemi paradoxne strojnásobila úmrtnosť na melanóm kože, o odignorovaní pozitívneho vplyvu vitamínu D na biologické pochody v tele ani nehovorím. Štúdie  Cancer Research  zo severnej Ameriky poukazujú na až 2.5 násobnú úmrtnosť na rakovinu na severe krajiny ako na jej juhu. Výskyt  rakoviny všeobecne taktiež kopíruje tento geografický činiteľ. Súvislosť?

    Pozitívne protirakovinové  účinky  slnečného žiarenia sa jednoznačne pripisujú B (UVB) žiareniu, ktorého vplyvom sa vytvára vitamin D3. Vitamín D3  vznikajúci z  vitamínu D2 si môžeme dopĺňať  aj z vajec, rýb, celozrnného pečiva, mlieka atď. Preto novodobé štúdie  úroveň vitamínu D v tele vnímajú viaczdrojovo.

     Nedostatkom vitamínu D  predovšetkým  v zimných mesiacoch  trpí 40-50%  populácie severnej pologule, čo má aj evidentné  zdravotné dopady. Napr. u rakovín detektovaných v letných mesiacoch sa prejavil menej komplikovaný priebeh, dlhšie prežitie pacientov.

    Aj pigmentácia kože zohráva svoju úlohu pri zúžitkovaní prospešných lúčov.  Opálená, hnedá pokožka  vstrebáva slnečné lúče v menšom množstve. Aj preto je medzi afroameričanmi z dôsledku  chronického nedodstatku  vitamínu D výskyt rakoviny 1.5 až 2 násobný. Ďalším dodatočným poznatkom je nižšia úroveň  spracovania vitamínu D telom v závislosti na úrovni obezity.

     Profesori William Grant a Michael Hollick v roku  2005 potvrdili, že pomer prospešného UVB  a škodlivého  UVA žiarenia je paradoxne najpriaznivejšia v poludňajších hodinách. Výskum  medzi pacientami s melanómom  z 80. rokov 20. storočia uskutočnený v roku 2005 sa potvrdil opať zaujímavý fakt. Výrazne dlhšie prežilí tí z nich, ktorí sa vo svojom živote  opaĺovali častejšie. Úroveň prežitia u “letných” pacientov oproti “zimným” bola, na prekvapenie, vyššia o  30%.  Len doplním, že denný odporúčený príjem u dospelého 1000-2000 NJ zvyšuje úroveň vitamínu D v krvi len o 6 nanogramm/ml, kým reálna potreba je na úrovni 30-50 nanogram /ml, dokonca až do úrovne 150 nanogram /ml nie sme svedkami žiadnych negatívnych zdravotných dopadov. Podľa Cedric F. Garland.-a  predávkovanie vitamínom D  je reálne až po dlhodobom užívaní  apoň 10 000 NJ denne.

     Pre tých  ktorí  si to ešte nepripúšťajú, vyslovím danú myšlienku: liečba rakoviny je  biznis s miliárdovými ziskami a jej prevencia nepredstavuje dostatočnú  podnikateľskú príležitosť pre isté kruhy spoločnosti. Účinný vitamín D nemôžete  dať do okov patentu a peňažne ryžovať  z monopolu na trhu. Nemôžete to dostatočne speňažiť. Je to žial tak….

     Pre fanušíkov konšpiračných teórií by som však stav našej vedy  neúspešne skúmajúcej otázky zdravia  neopisoval ako   skupinu tajných agentov  farmaceutického priemyslu letajúcich  s peniazmi naloženými v obálkach  podplácajúc  krivé svedectvá vedcov = lekárov. Mechanizmus je dômyslenejší, inteligentnejší. Ide skôr o podporu- potláčenie  vnímania ľudí v požadovaný smer. Dôležitým  bodom v tomto duchu je aj finančná poddimenzovanosť vedy, ktorá je podporovaná v smere, ktorý je zaujímavý a výnosný pre financujúcu stranu. Pre porovnanie: ak veríme len v biológiu fyzickeho, materiálneho  tela, tak sa snažíme vyvíjať len materiálne  prostriedky zamedzujúce nežiadúcim telesným zmenám. Neštudujeme iné súvislosti….Veda  ide dopredu, ale nie rovnakým tempom na všetkých frontoch…  je to však veľká škoda  na úkor hlavne pacientov. Pretože prichádzajú o účinne alternatívy liečebné postupy  za zlomok cenu…

     Zaujímavý smerom, pionierom v prerážaní materiálnych barier už spomínanej ortodoxnej medicíny je nový odbor  psychoneuroimunológia. Už aj v radoch ortodoxnej akademickej medicíny sa totiž  závan prepojenosti tela = hormonálneho a imunitného stavu a psyché = duše, pocitov človeka  začína pomaly udomácňovať.

     Tieto prípady prepojenosti v tele človeka  nie sú zďaleka mysteriózne, majú reálny, zdokumentovaný, vedecký základ. Jedným z mediálne známych prípadov je tzv. Krebiozen story z onkologického oddelenia nemocnice  kalifornskej univerzity z roku 1957. Pacient   v terminovanom štádiu sarkómu lymfatickým uzlín sa na základe  placebo efektu v krátkom čase úplne uzdravil. Jeho smrť bola neskôr spôsobená  opatovným oživením  mediálnej témy o neúčinnosti  užitého “zázračného” séra. Pacient  zapochyboval o svojom vyzdravení, príznaky sa vrátili. Poučenie? Viera lieči? Áno. Trochu vedeckejšie:  psychické pochody majú potvrdený vplyv na imunitu, fungovanie tela, psyché je totiž pánom tela. Nie je to mystika, je to potvrdený fakt. Mnohé alternatívne smery liečby, bez znevažovanie ich účinnosti, svoju silu čerpajú hlavne zo získania symbolickej kontroly  pacienta nad ochorením.

     Na základe  pokusov na zvieratách sa potvrdil fenomén, že u beznádejných prípadov je vyliečenie sa z rakoviny  len 27%, u kontrolnej skupiny vystavenej nulovému stresu  úroveň  dosiahla už 54%, kým  tie zvieratá, ktoré mali vedomú možnosť ovlyvňovať, bojovať proti negatívnym vplyvom,  úroveň prežitia dosiahla až 63%. Pocit vedomého boja, nevzdávania sa, aktívneho brania kormidla života do vlastných rúk sa  ako kľúčový prvok potvrdil i v 15 ročnom výskume o vplyvoch psychiky na vznik rakoviny  Greer Pettingale-a , ktorý potvrdil, že  kým u pacientov  s pocitom  bezmocnosti, popieraním ochorenia bola  úmrtnosť až 90% do 10 rokov u tzv. bojujúcej skupiny len 30%. Vzťah  stresu a imunity oprašujú aj výskumy, ktoré potvrdzujú, že ľavá hemisféra mozgu podporuje, kým pravá hemisféra potlačuje imunitu tela, pocit z úspešného boja sa   pozitívne prejaví v ľavej hemisfére, kým beznádej v pravej časti mozgu. A ako to je s typológiou osobnosti?

     Pacienti s rakovinou opisujú svojich rodičov ako odmietavých, chladných, rigidných, formálnych. Žeby sa osobnosť človeka náchylného na rakovinu vytvárala v rodine? Práve tento tzv. C typ = cancer prone  človeka náchylného na rakovinu charakterizujú nasledovné typologické znaky: úzkostlivosť, zvýšená potreba sa prispôsobiť, vyhovieť okoliu, vyhýbanie  a nadmerné stránenie sa konfliktov v živote, potláčenie negatívnych emócií, neschopnosť  vyjadriť svoje hlboké pocity, daný typ človeka neanalyzuje, ale “zabúda” na negatívne, stresové pocity svojho života. Zároveň ťažko si pripomína jednoznačne negatívne udalosti zo svojho života, pričom intenzívne preživa každú stresovú situáciu. Ide skôr o antiemocionálne, príliš racionálne typy ľudí.

     Dnešní onkológovia však sotva majú čas  na analýzu osobnosti pacienta, napriek tomu, že to je  práve kľuč k riešeniu ich ochorenia. Na to naša medicína nie je dnes ešte personálne  ani myšlienkovo zabezpečená, zároveň farmakologický  priemysel,  vyrábajúci syntetické lieky a zdravotné pomôcky, nie je zainteresovaný v tom, aby jediná myšlienkova dogma založená na potrebe chirurgie, ožarovania, chemoterapie bola podlomená. A pritom je známe,že sú aj iné cesty…účinné, menej bolestivé, za zlomok ceny….

     David Spiegel  napr. hypnoterapiu dokázal predĺžiť život pacientov s rakovinou  o dvojnásobok oproti kontrolnej skupine. Najlacnejšou a pritom veľmi účinnou liečbou rakoviny je skupinová terapia. Problém je len v tom, že jedine pacienti sa o ňu zaujímajú. 

      Falošná podpora racionalizmu, ktorý je podporovaný farmaceutickým priemyslom nás oberá o základnú vieru, že sme schopní robiť niečo v prospech nášho vlastného zdravia. Bolo by už na čase uveriť vo vlastnú silu, že sme schopní aj samoliečby, nech ide o čokoľvek.  Viera naozaj lieči. To už nie je mystika.

—————

Späť