Od vazenia vo mne k raji na Zemi.

01.12.2010 15:22

Ide o sumár z prednášky  z roku 2004 vedenej Ghislaine Saint-Pierre Lanctot a David Icke-om. Jej názov bol od vazenia vo mne k raji na Zemi. Prvá časť sa týkala faktov dnešnej doby, kým druhá  transformácie a tým  sa vzájomne vhodne dopĺňali.  Mnohé  doterajšie myšlienky a viery sa postavili na hlavu pričom každý účastník si uvedomil, že zdroje k riešeniu sú v nás samotných. V súčasnosti sme fakticky svedkami pekla na Zemi.  Násilie, hladovanie, drogy, pedofília, zneužívanie detí, zbrojenie, cenzúra, tajné spoločenstvá, korupcia a bezmocnosť sú na téme dňa v každej krajine. Je to skutočne peklo na Zemi. Aby sme vytvorili raj na Zemi, tak si musíme zodpovedať otázku, kto je vlastne tvorcom aktuálneho stavu?Predstavte si jazero obklopené lesom, ktorý sa zrkadlí na jeho hladine.  Odraz  stromov vo vode je  skutočnou kópiou stavu na brehu a dáva nám aj odpoveď na horeuvedenú otázku. Ktorý z daných obrázkov je ozajstný? Ten čo je hore  je reálny. Tie čo je dole, je ilúziou. Keď máme celý obraz, tak odpoveď sa núka sama. Skutočné stromy sú na brehu hore. Tie zodpovedajú tvorcovi obrazu a tie dole sú vlastne výtvorom (odrazom).  Toto je elementárna dualita: tvorca/výtvor, Duch/hmota, Duša/telo. Prečo prežívame peklo na Zemi? Prečo je hmota, v ktorej žijeme tak zle na tom? Prečo sú tie stromy vo vode také nezdravé? Tie hore tým pádom musia byť taktiež choré? Ak projektujeme podobu spoločnosti v ktorej žijeme, tak  hmota a výtvor sú presným odrazom tvorcu, ktorým  sme vlastne my samotní.  My sme si všetko vytvorili. Ak poviem my, tak myslím Ja, každá osoba je totiž tvorca. Ja sám som zodpovedný za tvorbu pekla na Zemi, nikto iný! Nemôžem z toho nikoho obviňovať.  Či už vnímam spoločnosť ako celok alebo moje telo ako choré, musím sa vratiť  ku koreňom, k sebe, k tvorcovi, tvorivému princípu, k duši, aby som videl čo sa tam vlastne deje v nej, na jej úrovni. Prečo sa tak k sebe správam? Hmotný svet, v ktorom žijem nie je nič iné ako čisté zrkadlo, kde vidím ako naozaj vo vnútri vyzerám. Ako to  mám zmeniť, keď neviem ako vlastne vyzerám? Ja sám  som si vytvoril peklo na Zemi, aby som videl ako vo svojom vnútri vlastne vyzerám. Nebol to dielo ani Satana ani Lucifera. Len Ja, ja som Lucifer i Satan! Je to od základov iné než som si doteraz myslel, keďže som si myslel, že to ostatní ľudia za to môžu. Roky som chcel zmeniť svoje okolie: rodinu, manžela. Fungovalo to? Nie! Nič iné mi neostalo ako zmeniť sa sám. Ako JA vlastne fungujem, keď tvorím peklo na Zemi?  Je to otázka na svatú trojicu. Vytvoril som si 3 figúry  v mene ktorých konám: chudera, bezmocná, nesvojprávna ovečka, ktorú živí strach a pocit obete. Druhým je zlý vlk, ktorý za všetko môže. A na záver dobrý pastier, ktorý chráni a bráni nás úbohé tvory! Nachádzame sa v zajatí tejto trojčlenky vždy a stále. Čo sa týka role pastiera, sme zabudli, že jeho úlohou je strihať vlnu ovečkám, kým jej dodávajú dostatok, následne ich odviesť na bytúnok. Tam sme všetci doteraz vždy smerovali. Bez výnimky. Budeme v tej ceste naďalej pokračovať? Bude sa história opať opakovať? Vytvoril som si túto ovečku, lebo som zabudol, kto som naozaj! Vytvoril som si iluzórny charakter, lebo som zabudol, že som tvorivý potenciál. Ja som realita, ja vlastním hmotu. Čo je vlastne tvorivý duch. Je to najvyššia vibračná frekvencia, to čo všetko  ostatné vytvára.  Častokrát ju spájame s  Bohom. Ale keď spomeniem Boha, nehovorím o Bohu náboženstiev, ale o najvyššej úrovni tvorivej vibrácie vo mne samotnom. Zabudol som, že ja som táto vibrácia, preto som si radšej vytvoril vonkajšieho Boha mimo seba v podobe kultov, idolov, spirituality. Je to vždy o tom istom. Tvorivý potenciál vídam mimo seba.  Nech je to akýkoľvek segment môjho života ( zdravie, finanacie, politika)  ľudskou patológiou  je oddelenosť v nás samotných.  Oddelovanie Tvorcu  od výtvoru! Faktom je, že tvorca a výtvor je celok. Ak sa vrátime k obrázku, tak  je jasné, že stromy dole nemôžu existovať bez tých tam hore. Toto je dualita, v ktorej žijeme. Sú dve, zároveň len jeden. Tzv: indivi-dualita.  Kým budem  vnímať božskosť ako niečo vonkajšie, ostanem vnútorne rozdelený a som neustále  v boji a vo vojne. Ako dôsledok vytváram vojnu  vo svete na svoj obraz a podobu. Jediná možnosť vytvorenia mieru na Zemi, je tvorba mieru v nás samotných, medzi mnou a mojim výtvorom.  Je to takto jednoduché. Namiesto toho aby som sa na seba pozeral ako na ovcu, začnem seba vnímať ako tátoša, tvorivý princíp zodpovedný a braný na zodpovednosť za všetko, čo sa v mojom živote deje.  Teraz sa mystéria v podobe svatej trojice vyjasňuje. V okamihu, keď si uvedomím, že kto som naozaj, pastier stráca svoju prácu. Trikom je učiniť rozhodnutie, je to otázka prijatia výzvy. Tým, že si uvedomujem, kto som naozaj, učiním grandiózny ale nie jednoduchý krok , pretože bolo pre mňa doteraz ťažké objať svoju veľkosť, božskosť,  a to nie len  v sebe ale úplne vo všetkom, čo si uvedomujem. Lebo všetko je proste božské! Všetko bez výnimky.  A ja som v tom všetkom.  Čo znamená byť súčasťou niečoho?  Je to náš pradávny inštinkt  bytia v čriede (rodina, náboženstvo, politická strana). Pred  tým čo sme sa poľudštili, boli sme zvieratá, členovia stáda. Žili sme v raji na Zemi, bol to život šťastia, lásky, hojnosti až do okamihu osudového dňa, keď Eva  odtrhla jablko zo stromu poznania a rozdelila si ho s Adamom. Tým prvý krát zakúsili dualitu dobra a zla. A teraz som v zajatí medzi Evou, mojim ženským princípom, ktorá je mojou dušou a  Adamom, mužským princípom, čo predstavuje hmotu. Som v stave vojny, ktorú predstavuje boj v rámci tejto duality.  Nechal som, aby Zem rástla v uvedomelosti. Vraciam sa  spať nie ako člen stáda ale ako indivi-dualita.  Preto som prišiel na svet, stať sa indivi-duálom a uvedomiť si, že tie dva sú vlastne jeden celok. Čo je  tvorivý duch? Je to moja povaha. Je neobmedzená. Môže dosiahnúť čokoľvek, všetko vie, je to hojnosť a nezodpovedá nikomu a ničomu.  Preto hovorím, že Božstvo, Bohyňa je všade. Všetko je božské. Je to dôležité a predstavuje to základ. Je to také radikálne a ťažko akceptovatelné, lebo sme si tisíce rokov cez svoje bunky opakovali odkaz, že som úbohý výtvor vonkajšieho tvorcu. Preto žijeme podľa programu prežitia: pracujem, starnem, trápim sa, ochoriem a zomieram.  Ale rozhodujem sa v tom nepokračovať.  Rozhodujem sa sám za seba, lebo ak toto má byť život, tak to hneď teraz zabalím. Ale prečo zotrvávame? Pretože v hĺbke nás samotných cítime a vieme, že existuje niečo iné. Život na Zemi môže byť  lepší, môžeme zakúsiť mier, štastie a solidaritu.  Prišiel som na to.  Som si uvedomil, že som všemocný a všetko je prejav môjho vnútorného Ja. Čím viac sa starám o svoje bytie, tým som zdravší, lepšie na tom. Aby ste začali žiť, sa musíte úplne zastaviť a ísť opačným smerom, ktorý vedie k nesmrtelnosti nielen duše ale aj tela. Otočenie o 180 stupňov je osobné rozhodnutie a kľúčom k transformácii.  Ide o upustenie všetkého, čomu som doteraz veril. A robenie úplného opaku toho, čo som doteraz robil. Ide o nájdenie svojej neobmedzenej tvorivej podstaty. Uvedomujem si, že odkedy som vytvoril peklo na Zemi, mám aj moc ho zmeniť na raj. Učím sa myslieť, konať  ako božská bytosť. Mením svoje iluzórne strachy do ozajstnej lásky.  Uvedomujem si, že v tom je skutočný zmysel života. Zažívam jednoduchosť a bezproblémovosť.  Zlepšuje sa moje zdravie, mladnem, smejem  sa a  skutočne žijem. Preto som prišiel na svet, aby som sa sám realizoval, vytvoril raj a nekonečný blahobyt. Ten sa objaví, až keď ho najprv vytvorím v sebe. Keď sa stanem jedným, mier nastane  okamžite. Je to jediná cesta nekončiaca v  slepej uličke.

—————

Späť