Neschopnosť koncentrácie (ADHD) a hyperaktivita u detí

02.08.2010 19:09

Z pohľadu syndrómu ADHD a hyperaktivity sme svedkami výrazného nárastu počtu prípadov u detí, čo následne prináša nespočetne veľa komplikácií do rodinného života, respektíve života zainteresovaných strán. Ako sme si zvykli, "biologická psychiatria" má na všetko účinný liek v podobe medikamentóznej liečby, ktorá sľubuje v horizonte pár rokov nápravu, normalizáciu správania sa dieťaťa. Je úbohosťou si však myslieť, že medikament adresuje pravú príčinu "neprispôsobivého" správania sa dieťaťa a tento prístup len potvrdzuje rodičovskú  vieru v nápravu "neželaného" z vonkajších zdrojov bez schopnosti sa kriticky pozrieť na vlastný produkt nesprávne koncipovanej výchovy.

V prípade ADHD a hyperaktivity Germánska nová medicína veľmi presne identifikovala spúšťače daných zmien správania, zároveň nabáda ku konkrétnym činom v záujme prevencie, či korekcie. Pri syndróme ADHD sú u dieťaťa prítomné 2 stresové konflikty v senzorickej časti mozgovej kôry, ktoré sú previazané na emočný zážitok odlúčenia, odpútania sa, potreby sa od niečoho oddeliť. Ide o situácie, ktoré v dieťati vyvolávajú zážitok nepríjemného stretu, ktorý nechcú prijať, prípadne sú svedkami odchodu, odlúčenia sa od osoby, ktorá je zdrojom ich pocitu bezpečia (odlúčenia v skorom detstve). Najčastejšie ide o prejav vznikajúci ako následok odluky od rodičov, napr. po rozvode, odchode matky na služobnú cestu atď.. 2 aktívne  konflikty sa viažu buď k aspektom jednej udalosti ( osoby) alebo k 2 odlišným zaležitostiam v kontexte odlúčenia. Počas aktívnej fázy duševného konfliktu sme svedkami prejavov neschopnosti sa koncetrovať, zlej pamate, zábudlivosti, postihnutia kratkodovej memórie. Keďže ide o konflikt odlúčenia, v hojivej fáze sa prejavujú aj defekty na pokožke ako na "kontaktnom" orgáne, ktoré sa najčastejšie postihuje pri pocite neprítomnosti želanej osoby. Prejavy na úrovni pamate majú za cieľ minimalizovať emočnú bolesť z odluky vo forme zábudlivosti, nekoncetrovanosti, otupenosti, ktorá pretrvá až kým sa fyzické puto neobnoví opatovne.. Ide o prirodzenú reakciu človeka na zmiernenie žialu. To, že sa tieto deti dostávajú pod medikamentóznu liečbu je len opať naše nepochopenie situácie, prejavov. Cieľom by malo byť okamžite dieťaťu navrátiť dotyk, pocit bezpečia, zabezbečiť prítomnosť osoby, na ktorú je dieťa naviazané. Čo je zaujímavé, že podobné prejavy sa ukazujú aj u zvierat, keď napr. mačke zoberú mačiatká a po pár dňoch pri ich návrate "si ich mamina nepamatá a neidentifikuje". Mamina senzoricke otupela, aby zmiernila svôj žial z pôvodnej straty. Pomôckou  je vždy dávkovať maximum dotyku a pozornosti "postihnutej" osobe. Podotýkam, že nevhodná strava v podobe nadbytku sacharidov príznaky len zhoršuje, pretože cukor pôsobi sympatikotónne a znásobuje pocit napatia u dieťaťa.

Prejavy  ADHD u deti sa častokrát "spolčia" s hyperaktivitou, či hyperkinetózou. Z pohľadu príčin nie je možné dať ADHD a hyperaktivitu pod jeden klobúk. Pri hyperaktivite sa objavujú 2 konflikty  v konštelácii v motorickej časti kortexu.  Konfliktná emócia sa týka nasledovného: nedokážem sa odtiaľto dostať (škola), potreba úniku, pocit, že som sa zasekol..., nechcem ísť do školy, ale musím. Dieťa sa cíti pritlačené v diskomforte s potrebou utiecť pred niečím, čo je pre neho nepríjemné. Ako biologická reakcia prežitia sa prejaví čiatočná paralýza (efekt mŕtveho zvieraťa), následne v hojivej fáze opakujúce sa  tickovanie, trhanie, krče v končatinách. Nejde o "neprispôsobivé" spravanie, ale nepochopenie pocitov dieťaťa zo strany rodičov. Podotýkam, že tieto prejavy  môžu byť následokom aj cisárskeho rezu. Bez adresovania príčiny nemôžeme očakávať normalizáciu správania a ukľudnenie dieťaťa.

 

 

—————

Späť