Neplodnosť. Jednosmerka bez návratu?

29.12.2009 17:18

    Neplodnosť je jedna z najvačších tráum pre páry túžiace po  potomkovi. O neplodnosti u ženy sme zvykli hovoriť, keď napriek  ročnej snahe vedome otehotnieť, sa to nedarí, alebo keď žena nedokáže donosiť svoj plod. Po dlhých snaženiach  sa páry dostávajú  vačšinou k odborníkovi, ktorý podrobuje potencionálnu matku a otca rôznym  fyzikálnym a hormonálným testom. Podľa lekárskej vedy, ako sme si mohli zvyknúť, aj za neplodnosťou  stojí nesprávne fungovanie organizmu, nejaká nezrovnalosť v pozadí.  Vo vačšine prípadov vyšetrení sa aj nachádza nejaký telesno-hormonálny dôvod pre neplodnosť, ale napriek terapii sa častokrát nedostavujú želané výsledky. Podľa lineárnej logiky za všetkým musí byť logická príčina, čo vedie k snahe danú príčinu  viacnásobne bezúspešne nájsť. Vyšetrenia  sa opakujú,  až sa v konečnom prípade pristupuje k procesu umelého oplodnenia. A ani to nie je vždy úspešné. Nakoniec pacientovi dojdú peniaze, či viera  a problém ostáva nedoriešený. Tieto prípady sa vedecky klasifikujú ako neplodnosť z nejasného dôvodu. S týmto nevyriešeným stavom sa potom musia pacienti = páry  horko popasovať...častokrát na úrovni doživotného rozsudku.

     Ale naozaj nie je riešenie?

"Zázračné" prípady

     Horeuvedené prípady sú častejšie, ale poznáme aj iné zaujímavé príbehy. Manželská dvojica natoľko  túži po dieťati, že si ho adoptuje. Po adopcii dovtedy neplodná manželka náhle  otehotnie. Poznáme prípady, keď pár splodí potomka až po ukončení všetkých neúspešných terapií u lekára. Potom sú prípady, keď matka, ktorá prišla o svoje dieťa, nedokáže otehotnieť do okamihu uvoľnenia  pocitu smútku za nebohým dieťaťom, k čomu prichádza častokrát až po riadenej psychoterapii.

Ale bolo by dobré poznať, čo sa skrýva za týmito zázračnými prípadmi, pretože by sme s tým  mohli vedome pracovať v náš prospech.

Dobrá správa je, že poznáme recept  na zázrak!

Lineárna a cyklická príčinná súvislosť

     Ortodoxná medicína vníma nepolodnosť ako zrnko piesku, ktoré sa dostáva do mechanizmu a treba ho odstrániť. Systémový prístup sa však pýta aj na širšie súvislosti: pýta sa, čo je za neplodnosťou, aká je jej funkcia, čo sa deje v rodine, prostredí človeka na čo najlepšou odpoveďou tela je práve neplodnosť. Ak pristupujeme k otázke z tohto pohľadu, odpoveďou na neplodnosť nemusí byť terapia, ale zmena sociálnych vzťahov, okolností človeka.

"Zmysel" neplodnosti

     Žeby telo malo pádny dôvod na neplodnosť? Žeby išlo o reakciu tela na podmienky v okolí? Žeby neplodnosť bola ochranným mechanizmom tela v záujme ženy a nenarodeného dieťaťa? Teória o  maximálnej snahe zvieraťa zabezpečiť šírenie svojho genofondu v rámci  rodu je veľmi známa. Podĺa evolučnej teórie zviera zvažuje tieto okolnosti počas celého svojho života.

     Podľa pozorovaní, ak napr. na istom území  klesá počet nových jedincov,  zvyšuje sa hustota obyvateľstva, znižuje sa úroveň obživy v okolí, zviera má nevhodné sociálne zaradenie atď., zvieratá (napr. zajace, mačky) dokážu reagovať na možnú kopuláciu cielenou ovuláciou, aby maximalizoval možnosť oplodnenia, prežitia. Vo zvieracej ríši je evidentné, ale u človeka to nemusí byť inak, že fertilita  kopíruje istú sezonalitu. Deti sa síce rodia počas celého roka, ale v istých mesiacoch je napr. frekvecia narodených detí s autizmom, schozofréniou  výrazne vyššia.

     Inak povedané, zohľadňujúc okolnosti prostredia evolúcia u človeka vyvinula isté neuro-hormonálne mechanizmy na regulovanie  vlastnej plodnosti. Prakticky existujú dve stratégie v oblasti šírenia génov formou plodenia: veľa potomkov s nízkou úrovňou starostlivosti zo strany rodiča alebo malý počet potomkov s relatívne vysokou úrovňou starostlivosti zo strany rodiča. Túto podobu reflektuje aj porovnanie plodenia detí v  rozvojových štátov Afriky so západným svetom. Zdá sa, že tu ide hlavne o evolučné tlaky v tejto oblasti zabezpečiť prežitie  adekvátneho počtu potomstva.

Stres a schopnosť reprodukcie

      Mnohé výskumy poukazujú na prepojenosť evolučných pravidiel  u človeka podobne ako tomu je vo zvieracej ríši. Napr. počas vojen, prírodných katastrof  sa ženský menštruačný cyklus častokrát pozastavuje, nastupujú iné komplikácie. Je známe, že napr. intenzivne športovanie, balet v predpubertálnom veku spôsobuje časové posunutie prvej menštruácie o 1-3 roky. Podobne normálny cyklus v dospelom veku môže ovplyvniť aj intenzívny  fitnes tréning, či intenzívna forma športu. Archaické mechanizmy nášho tela túto náročnú činnosť vnímajú ako stav pohotovosti podobný krízovým životným situáciam, preto plodenie dočasne obmedzujú. Podobnej zákonitosti sa podriaďuje aj zamedzenie  menštruačného cyklu u podvýživených dievčat v krajinách tretieho sveta, či žien trpiacich na anorexiu alebo podrobujúcich sa  intenzívnej diete. Podvýživa totiž dáva signál mozgu, že prostredie je nevhodné na plodenie a zaopatrenie potomstva. Podvýživa je samozrejme veľmi individuálny pojem. Faktom je, že u kontrolnej skupiny žien, kde ich požiadali o zvýšený príjem stravy do pol roka 50% neplodných žien otehotnela. Je zaujímavé, že v kontrolnej  skupine  sa nacházali aj obézne ženy, kde  dodatočný zvýšený príjem živín vyriešil ich dlhoročnú neplodnosť. Ako argument sa uvádza, že každý z nás  má istú vhodnú biologickú váhu, ak sa jej vzdiali, je tu riziko nastúpu neplodnosti.

     Podľa druhej štúdie aj obezita môže byť  príčinou neplodnosti. Doterajšie prípady pojednávali o biologickom strese spôsobiacom neplodnosť. Psychologický stres však môže byť tiež príčinou neplodnosti,  keďže mozog medzi druhmi stresu nerozlišuje. Podľa výskumov kde si ženy viedli menštruačný aj tzv. stres kalendár sa potvrdilo, že k vynechaniu, nepravidelnosti cyklu došlo v stresových obdobiach resp. v časoch veľkej fyzickej záťaže. Prepojenosť stresu na plodnosť, dokonca na  môžnosť potratu je evidentná. Zároveň je potvrdené, že emocionálna stabilita v mesiaci splodenia potomka bola oveľa lepšia ako v mesiacoch  tzv. neúspešných pokusov. Výskumy  potvrdzujú, že neplodnosť podporuje aj chronický stres a depresia.

   Chemická kuchyňa našho evolučného vývoja

     Normálny menštruačný cyklus je predpokladom reprodukčnej schopnosti a je riadený komplexným mechanizmom. Na piedestáli aparátu je  hypothalamus, ktorý sa prostredníctvom    nervových a hormonálnych vplyvov  spolupodiela na vačšine biologických pochodoch. Hypofýza v pozícii nádrže na požiadavku hypothalamu, či tela manažuje prisun želaných hormónov. Príslušné hormóny sa krvným obehom dostávajú do vaječníkov a maternice, zároveň  hormóny sú posielané i v spatnom móde pre potrebu regulácie a  spatnej vazby.

    Hypothalamus a hypofýza sú  zároveň aj na vrcholku  aparátu stresovej reakcie tela. V takomto prípade sa vylučované stresové hormóny dostávajúce  do nadobličiek tvoriac požadovanú úroveň kortizolu, čím sa telo cielene aktivizuje.

Práve skúmaním prepojenosti stresu a schopnosti reprodukcie sa dokázalo, že vylučovanie tzv. streshormonov bráni mechanizmu reprodukcie v rámci maternice a vajcovodov, zároveň tlmí tvorbu  tzv. gonadického hormónu. Tzv. corticotropin releasing hormone (CRH) je doslovne hormónom regulácie reprodukcie. Jej produkciu zabezpečuje tak hypothalamus ale aj maternica počas tehotenstva, postupom času v čoraz vačšom množstve. Avšak CRH  z rozličného zdroja má protichodné účinky.  CRH z hypothalamu zabraňuje otehotneniu z dôvodu evolučného rizika zlých životných  podmienok, kým  CRH z maternice bráni  vplyvu hypothalamu v záujme udržania plodu, dokonca istá úroveň CRH je zabudovaným faktorom pre správne načasovanie spustenia prirodzeného pôrodu.

Počas chronického stresu, v stave úzkosti, predovšetkým v stave depresie je hypothalamická úroveň CRH  natoľko vysoká, že môže rezultovať do neplodnosti. Aj to je dôvod toho, prečo je traumatická udalosť navyšujúca celkovú úroveň CRH potencionálnym spúšťačom  predčasného pôrodu, dokonca potratu u ženy. Tendencia k predčasnému pôrodu u žien, ktoré boli napr. v detstve vystavené zneužívaniu vedci  zdôvodňujú tým, že daná trauma doživotne  navyšuje úroveň hypothalamického CRH, čo počas tehotenstva  dodatočne navyšuje hladinu CRH produkovanú maternicou, čo má nepriaznivé dopady na  optimálny priebeh tehotenstva, navodzuje “pokyn” na pôrod skôr než je tomu potrebné.

     Stresové hormóny kortizolu majú mnohé pozitívne účinky na utlmenie bolesti a zápalu, preto sú súčasťou mnohých farmák, pričom však ich dlhodobé užívanie má za následok poruchy reprodukcie. Ako sme spomínali, mozog nerozlišuje medzi psychologickým a biologickým stresom. Hlad, nizka hladina cukru v krvi  u pacientov s diabetom zvyšuje hladinu hypothalamického CRH, preto ich  úroveň reprodukcie je oproti zdravým ženám výrazne ohrozená.

     V zaujímavom prepojení je i stravovanie, úzkostlivosť  na jednej strane a neplodnosť na stane druhej.  Známe pojmy: úzkostlivý jedák, depresívny vychutnávač jedla predurčuje skutočnosť, že istá skupina ľudí svoj negatívny psychický stav kompenzuje jedlom. Tento mechamizmus vysvetľuje vplyv tzv. hormónov páliacich tuky = leptiny pôsobiacich v tukových tkanivách. Tento hormón reguluje cez hypothalamus telesnú váhu a potrebu príjmu stravy u človeka. Zdá sa, že za nadváhou je rezistencia spomínaného leptínu: I keď je hladina leptínu  v tele človeka vysoká, hypothalamus nereaguje na spatnú vazbu. Práve leptín ma viacero zaujímavých účinkov. Bráni napr. tvorbe CRH t.j.  príjem potravy navyšujúcej leptín má protistresové účinky. Aj preto mnoho ľudí tzv. piknickej telesnej štruktúry charakterizuje bodrosť, veselá povaha. Zároveň sa potvrdilo, že u zvierat, nezávislých na váhe, podávanie leptínu pozitívne vplýva na ich reprodukčnú schopnosť. T.j. nízka úroveň leptínu spôsobená hladovaním, zároveň vysoká  hladina CRH  zamedzuje reprodukcii. Je to dôvod pre “podporu nadváhy” v prospech boja proti neplodnosti. Na druhej strane  pri obéznych ľuďoch práve rezistencia na leptín je dôvodom na ich neplodnosť.

     Dané poznatky vrhajú nové svetlo na postupy ortodoxnej medicíny, ktorá za funkcionálnou neplodnosťou hľadá len  hormonálne vychýlenie jedinca, čo sa hormonálnou, farmakologickou liečbou snažia cielene upraviť. Tento hormonálny “neporiadok” v tele však cez systémový pohľad nie je žiadna nezrovnalosť, ale optimálna reakcia tela na  daný psychicko-fyzikálny stav tela, človeka. Boj proti evolučným pravidlám nemôže byť z pozície ortodoxnej medicíny týmpadom trvalo úspešné.


Nový prístup k neplodnosti

     Mnohé výskumy poukazujú na negatívny vlyv stresu.  U žien trpiacich depresiou  je riziko neplodnosti oveľa vyššie, zároveň depresia vznikajúca z dôvodu neúspešných pokusov otehotnieť stav len zhoršuje. Tento fakt potvrdzuje aj výskum, kde sa dokázala vyššia neúspešnosť umelého oplodnenia u žien trpiacich depresiami. Riadená psychoterapia na strane druhej u depresívnych žien zvýšila mieru otehotnenia a úspešného donosenia potomka  na 60% oproti skupine, ktorá sa na terapii nezúčastnila, kde miera dosiahla len 24%.

Tak teraz všetci  k psychológovi?

     Neplodnosť, ako sa spomínalo, má viacero dôvodov. Ak napr. niekomu dokazateľne neplodnosť spôsobuje nepriechodnosť vajcovodov, ešte môže trpieť, aj kvôli danému faktu, depresiami. Človek je komplexný tvor a pýta si komplexné “riešenia”. K dnešným lekárom sa však najnovšie vedecké objavy dostávajú veľmi pomaly. Dnešná medicína je  zároveň na vojnovej nohe so psychológiou, čo si koniec koncov v tomto prípade najviac “zlíznu” práve neplodné páry. “Nešťastné” manželstvo, nesprávna voľba kariernej dráhy, nespracovaná trauma, či  bolestivé úmrtie blízkeho môže spôsobiť “nemú” depresiu u ženy, na ktorú si človek časom “zvykne”, spolužije s ňou, vidí svet trochu v tmavších farbách. Aj to je dôvod, prečo neprávom, ale  dané osoby ľahko prijímajú fakt, že sú to práve oni, ktorí nemôžu mať ani dieťa. Aká to škoda…pričom vyriešenie potiaží je častokrát pre nosom…pod lampou zvykne byť  najvačšia tma….

—————

Späť