"Mor "námorníkov. O vitamíne C trochu inak...

02.07.2011 15:42

Strašnú to chorobu poznali už v staroveku.  Ako prvý sa o ňom detailnejšie zmieňuje Sv. Ľudovít, francúzky kráľ, keď sa jeho križiaci  v húfoch stávali obeťou prejavov celkového zoslabnutia organizmu. Začínalo to u nich letargiou, vypadávaním zubov, tvorbou vredov na pokožke, staré rany sa pootvorili, kosti postihla dekalcifikácia a následne prišla nezvratná smrť. Už aj Hypokrates sa zamýšľal nad príčinou tejto mysterióznej choroby tvrdiac, že za tým môže byť lenivosť, prebytok čiernej žlče, dokonca  nadbytok železa v tele. Dôvodov mohlo byť viacero... Stredovek prišiel v súvislosti s danou chorobou s viacerými terapiami: od  slanej vody, cez ortuť, podávanie octu....všetko bez úspechu. Skutočné vzplanutie danej choroby sa však prepája hlavne na obdobie budovanie zámorských korábov v Európe, keď sa námorníci dostávali na dlhé mesiace mimo pevninu. Vasco da Gama  v roku 1499 stratil vďaka spomínanej záhadnej chorobe až 2/3 svojej posádky smerom do Indie. Moreplavec Magellan v roku 1520 neskončil o nič lepšie. 80% jeho posádky taktiež podľahlo tzv. moru námorníkov. V roku 1522 neznáma choroba neušetrila ani Magellana samotného. Podľa istých štúdií sa počet mŕtvych námorníkov, ktorí "moru"  počas dlhých námorných výprav podľahli, vyšplhal  v  histórii až na 2 milióny. So zaujímavým postrehom však prišiel v roku 1740 španielský námorný kapitán George Anson, ktorý si všimol, že pri podávaní citrusov chorým, pacienti  zažívajú akési neuveritelné pocity blaha. No jasné.... dnes už vieme, že vo všetkých horeuvedených prípadoch išlo o príznaky skorbutu, t.j. nedostatku vitamínu C. Námorníci  si začali postupne uvedomovať, že záhadnú chorobu  nespôsobuje niečo, ale nedostatok niečoho! Kolombus a jeho posádka sa paradoxne počas objavnej cesty k brehom Ameriky nestal obeťou skorbutu, lebo jeho lodný skladník Amerigo Vespucci loď intuitívne dostatočne zabezpečil kyslými zaváraninami. Vespucci tento poklad na svojom korábe docenil až neskôr. Paradoxne neskôr sa práve on v pozícii kapitána lode pri jednej výprave zbavil "skorbuťákov" tým, že ich vysadil na jednom z ostrovov, aby "nekazili" svojou chorobou "konštruktívnu" atmosféru na lodi. Pri spiatočnej ceste minúc dané ostrovy bol šokovaný pohľadom, že na neho mávajú zdraví námorníci, ktorí  zázračne vyzdraveli počas "núteného vysadenia" na ostrove plného citrusov. Postupne si námorníci začali  uvedomovať, že sa príznaky záhadnej choroby  vynikajúco liečia pomarančom a rôznymi inými citrusmi. Až v roku 1617 chirurg John Woodall vo svojej knihe opísal pozitívne účinky exotických ovocí. 100 rokov ubehlo,  kým vyšla publikácia  "Ošetrovanie skorbutu". Píše sa rok 1753. Človek je však tvor veľmi rezistentný na zmeny.. Nič sa nedá robiť-))


Od nadobličiek k paprike.

Bolo   neuveritelné, že už 3 lyžičky citrónovej šťavy dokážu uzdraviť z fatálnej choroby. To všetko vďaka vita= život aminu = bielkovine. V USA a Anglii začal horúčkovitý boj o C-faktor (C lebo pochádzal z citrusov). Neskôr sa práve škrečok stal vlajkovou loďou pre výskum efektu vitamínu C, keďže spolu s  človekom bol jediným tvorom  neschopným  samosyntézy C-čka vo vlastnej réžii. Albert Szentgyorgyi pri svojich výskumoch nadobličiek postupne objavil kyselinu hexuroinovú. Pri jeho snahe izolovať a nájsť jeden z hormónov nadobličiek objavil vitamín C, ktorý mal pred  očami dlhé roky! Szentgyorgyi dokonca objavil aj to, že jedným z najbohatších zdrojov tohto cenného vitamínu je zelená paprika. Neskor vďaka pánovi menom Hawort sa chemická podoba nazvala kyselinou citrónovou. Vitamín C sa stal topkou medzi  vitamínmi. Zistilo sa, že sa podieľa aspoň na 8 enzymatických procesoch v tele. Napriek tomu sa stal rozporuplnou témou pre obavy z miery dávkovania a strachu z obličkových kameňov u jej konzumentov. V súčasnosti sa skorbut vyslovene objavuje len pri podvýžive a napr. anorexii nervose. U priemerného dospelého v tele sa nachádza 20mg/kg vitamínu C. U 80 kg muža je to 1600 mg. Z toho 2-3%  denne strácame, ak hladina poklesne pod 300 mg, tak vzniká u  človeka už spomínaný skorbut.  Aj z toho dôvodu sa skorbut začal objavovať cca. 2 mesiace po vyplavení sa na šíre more. Už 6-10 mg  Cčka však prináša ochranný faktor v prípade skorbutu. Otázka však znie, či zažehnanie skorbutu znamená aj dostatočnú zdravú úroveň  prísunu pre človeka. Nie sme snáď skôr na úpatí priepasti  s minimálnym  príjmom tohto vitamínu? Kým lekári sa pridržiavajú doporučenia  60-80 mg denného príjmu, tak  iní, napr.  Linus Pauling, ktorý sa dožil  veku 93, bol zástancom príjmu viacerých gramov C čka na dennej báze. Farma priemysel samozrejme nie je zainteresovaný na vitamínoch, ktoré nie je možné patentovať, oni totiž chcú liečiť!!! Liečenie je však výnosné len pri "chronických" chorobách. Vitamíny nám pomáhajú v prevencii, lieky len manažujú príznaky. To je ich jediná funkcia. Podľa dietológa Lenkiho súčasné civilizačné ochorenia sú častokrát výsledkom nedostatku primárnych živín a vitamínov v strave. Szent Gyorgi povedal, že naše telo je oveľa dokonalejšie ako  celá listina možných ochorení. Vzhľadom na zvieratá, ktoré si vitamín C vytvarajú sami, naša denná potreba by sa mala pohybovať  medzi 2-9 gramami denne.  Aj odporúčania  Linus Paulinga vychádzajú z týchto  poznatkov.  Vysoké dávky vitamínu C sa preukázali  ako pozitívne i vo vzťahu k vzniku srdcovocievných ochorení. Už 2 gramy C čka májú kladný vplyv na pružnosť ciev. 1 gram denne evidentne znižuje u mladých krvný tlak. 500 mg C konzumovaných denne na dlhodobej báze dokáže zvrátiť aj progresívne srdcovocievne ochorenia. Efekt sa už dostavuje po 30 dňoch. Vysoká miera Cčka v krvi  prospieva aj k ochrane cievnej výstelky, má kladný vplyv proti riziku mrtvice. Neprítomnosť vitamínu C  pri enzymatických procesoch  sa síce sprvoti neprejavuje, ale neskôr prináša  prejavy predčasného starnutia  a tým aj ochorenia, ktorých zdrojom je nedostatok živín. Vysoká úroveň vitamínu  C v krvi prispieva aj k menšej mortalite pri onkologických ochoreniach. Vitamín C má antioxidačné učinky, je výrazne prítomný v bielych krvinkách. Vitamín C je nenahraditelný tak pri prevencii ako aj pri  podpornej terapii. Dokonca pri dlhodobom užívaní vitamínu C je o 31% nižšie riziko vzniku rakoviny prsníka. A čo keď má lekár predsa v téme dávkovania pravdu?? Nuž vzhľadom na riziko tvorby obličkových kameňov je to nepodložené a aj, častokrát citovaný, výskum Jerryho M. Riversa  len upozorňuje na ostražitosť s vysokými dávkami pri tých pacientoch, u ktorých sa  v minulosti  objavili  opakovane kamene. Druhý argument súvisiaci s obavou o kumuláciu železa v sprievode vyšších dávok C vitamínu v organizme a tým vznikajúce riziko tvorby  zrazenín sa taktiež vedecky nedokázalo.

—————

Späť