Farmaceutický priemysel postavený (aj) na “neliečení” neplodnosti

03.01.2010 15:15

Keď si to ešte neprajeme, otehotniť je nadmieru jednoduché, a keď chceme otehotnieť, tak sa to zdá byť nemožné.

 

Už aj Biblia je plná neplodných žien. Keďže tehotenstvo je úzko spate so ženou, jej neplodnosť vnímali v mnohých kultúrach ako prekliatie, hriech, niečo negatívne prichádzajúce od Boha. Pritom sa  neplodnosť celosvetovo šíri a sa jej aktuálna úroveň v postindustriálnych spoločnostiach šplhá až na úroveň vyše 15 %. Už ako som v článku Neplodnosť. Jednosmerka bez návratu? spomínal,  jej príčinou je vačšinou  skutočnosť, že sme zišli z prirodzenej evolučnej cesty. Mnohé ženy až v tridsiatke prekvapivo zisťujú, že sa ich “babyprojekt” časovo kvôli škole, či kariere vysunul, pričom stále  nepociťujú adekvátnu situáciu na vhodnosť počatia, čo však zároveň sprevádza tríznivý pocit  tykajúcich biologických hodiniek. Potreba “dočasného vyradenia sa z obehu” kvôli dieťaťu len posilňuje stav stresu a úzkosti o potencionálnej matky. Vzniká tak pocit: tak nech to dieťa už pride a nech sme raz a navždy potom. Dieťa však akosi neprichádza,  po roku, ani po dvoch. Ale nie je to kvôli veku čakateľky…

Farmaceutický priemysel založený na “liečbe” neplodnosti

     Prvé  dieťa počaté  umelý oplodnením Louise Joy Brown sa dnes dožíva  28 roku svojho života. Jej matka trpela nepriechodnosťou vaječníkov a po 9 rokoch neúspešnej terapie sa podujala na vtedy ešte experimentálne poňatú liečbu umelého oplodnenia (in vitro fertilization, IVF). Od daného okamihu  "high-tech" terapia umelého oplodnenia dostala krídla. Od roku 1992 sa najačastejšie aplikuje jej novodobá verzia (intracytoplasmic sperm injection, ICSI).  V medicíne sa za ostatný čas mnoho vecí zmenilo. Súkromným kapitálom ovládaný výskum sa striktne uviazal ku garantovanej potrebe  pozitívnych výsledkov všetkých iniciatív. Tento prístup je však v príkrom rozpore so skutočnosťou, že medicínsky výskum nie je matematika s jasne známym a úspešným koncovým výsledkom. Profit sa však stal kľučovou veličinou, cieľ je rozšírenie a udržanie “spotrebitelskej” základne. V tomto duchu sa farmaceutický priemysel snaží ako ochorenie definovať i prirodzenú reakciu tela  vo forme funkčnej neplodnosti. Podľa vyjadrení primára jednej  kliniky zameranej na umelé oplodnenie vo Francúzku pomer  párov, kde je možné pomôcť  a tam kde si nevedia rady je 35%  voči 65% v prospech lekárskej bezmocnosti.  Avšak prax psychoterapeutov  paradoxne hovorí o opačnom pomere. Cielená psychoterapia vedie až v 65% prípadov k spontánnemu  otehotneniu dovtedy neplodnej ženy. V čom je pes zakopaný?

     Farmaceutický priemysel opomina skutočnosť, že jej metódy nie sú vhodné na všetky typy neplodnosti. Úroveň úspechu 70-80% je zaručená len u prípadov, kde je eveidentná  orgánová zmena: endometriáza, nepriechodnosť vajcovodov atď. Pri tzv. funkcionálnej  neplodnosti u žien, ktorá tvorí  30-50% prípadov však ostáva bezradná. Ide o prípady, keď za neplodnosťou nie je žiadna evidentná biologická  zmena. V tomto prípade sa od asistovanej reprodukcie veľká pomoc očakávať nemôže. Avšak farmaceutický priemysel  nechce o túto “spotrebitelskú” bázu neplodných párov prichádzať. Veď je to potenciál zisku… Aj keď je teoreticky jasné, že terapia nikam nevedie  farmaceutický systém motivuje neplodné páry, aby využívali  všetky poisťovňou preplácané procedúry až do okamihu potvrdenia: žiaľ, nepomôžeme vám. Funkčnú neplodnosť detailne rozoberám v horeuvedenom článku, preto sa upriamim len na jej základné princípy. Ich základom je otázka tvorby vhodného prostredia pre počatie potomka, pri ktorej sa zodpovedajú 3 z pozície evolúcie dôležité otázky:

1.      Máme dostatok potravy na donosenie a vyživovanie dieťaťa?

2.      Je adekvátne obdobie, prostredie vhodné na počatie a výchovu dieťaťa?

3.      Nakoľko je partner dostatočne vhodným, spoľahlivým otcom pre moje deti?

Povedané slovami  amerického biológa Samuel K. Wasser-a funkcionálna neplodnosť je vlastne povel tela na odloženie tehotenstva na lepšie časy. Nejde o chaos = zhubnú chorobnú zmenu ako ho vníma farmaceutický priemysel ale o adaptačný proces tela. Ako príklad môžeme uviesť skutočnosť, že u dcér rozvedených rodičov, asi z dôvodu nižšej úrovne spoľahnutia sa na partnera, miera potratu je oproti ostatným až dvojnásobná.

     Prepojenosť plodnosti a potravy je tiež dokázaná. Jej nedostatok, podložené výskumami v treťom svete, v koncentračných táboroch, spôsobuje zamedzenie možnosti plodiť deti, intenzívna, fyzicky náročná činnosť má podobný efekt. Na strane druhej obezita má totožný účinok. Napriek poznaniu týchto súvislostí sa však farmaceutický priemysel stále upriamuje na hormonálne regulovanie jedica mysliac si, že pár injekcii dokáže upraviť evolučné siločiary. Neúčinne! Ale ziskovo! Napr. obézne ženy častokrát trpia tzv. policystickým ovárium syndrómom, keď  vaječník je plný oplodnených vajíčok, ktoré však nie sú schopné putovať do maternice. Tieto problémy sa “samo” chudnutím vyriešia. Tento rady by však farmaceutický priemysel oberali o dodatočný zisk.

      Dnešná doba nás vystavuje predovšetkým ťažko polapitelným problémom, ktoré vyúsťujú do neustálej potreby adaptácie, boja proti symbolickým problémom atď. V závislosti od individuálneho ponímania tieto faktory sú taktiež  príčinou funkčnej neplodnosti jedinca. Farmaceutický priemysel však namiesto riešenie koreňa veci v psychickom rozpoložení človeka, rieši “finančne výnosnejšiu” nezrovnalosť v hypothalame neplodnej ženy. Fakt, že 10  cielených relaxačných sedení po drobnohľadom odborníka  zvyšuje  plodnosť o 50-70%, si  farmaceutický priemysel nechce pripustiť. Odpoveď na otázku:  “Prečo?” je jednoznačná!

—————

Späť