A H1N1. Hystéria v „bravčovom“ duchu. Zopár myšlienok prečo nebiť na poplach.

16.12.2009 21:31

     Ľudí by som rozdelil do troch základných skupín: 1.Informovaní, 2. Dezorientovaní, 3. Nezainteresovaní. Asi v tomto duchu sa člení povedomie o chrípke typu A, H1N1, novej influenze, prasacej chrípke na Slovensku. Aspoň jeden z uvedených názvov Vám určite nemohol  v kontexte mediálnej hystérie dnešných dní  uniknúť. Udalosti týkajúce sa  „bravčového ochorenia“  vnímam v posledných mesiacoch z rôznych uhlov. Sú to informácie o nakazených, úmrtiach, „zodpovednom“ uzavretí hraníc s „nakazenou“ Ukrajinou, o boji o vakcíny v lekárňach v Maďarsku, či horúčkovité čakanie na cca. pol milióna vakcín pre Slovensko a „uprednostnenú“ vrstvu Slovákov očkovaných v prvej línii, ktorí budú o tom oboznámení prostredníctvom svojho obvodného lekára, ktorí „vraj“ nemajú financie ani na krytie poštových nákladov. Takto vnímam udalosti v duchu mediálnej „coverage“ na Slovensku. Ako Vy?

      Medzi riadkami o zodpovednom informovaní však ostáva veľmi veľa nedopovedaného, neujasneného. Tak to  už raz chodí. Cieľom tohto článku určite nie je byť vedeckou dokumentáciou a sumárom o „ dôvodoch prečo nemať strach“, ale má byť snahou o upriamenie pozornosti čitateľa na niektoré fakty, ktoré si môže sám, ak sa mu chce, dohľadať v tematike o  „zabijáckom“ ochorení chrípky typu A. Je to určite v jeho záujme.

     Považujem zároveň za korektné na úvod vyhlásiť, že nie som na premisách  obáv z A H1N1 a nie som zástancom nutnosti očkovania proti vírusu. Svoj názor by som rád podložil niektorými faktami,  znepokojujúcim otázkami, postrehmi v kontexte všeobecných predstáv o tom, čomu vlastne čelíme.

     Môj vnútorný pokoj ohľadom vplyvu choroboplodných zárodkov (aj vírusov)  zabezpečujú výsledky vedeckých prác o.i. takých pánov ako Béchamp, Reich, Naessens, ktorí poukazujú na odvekú symbiózu nášho tela s doteraz tzv. choroboplodne vnímanými čiastočkami a vystríhajú proti boju s niečím, čo je vlastne v prospech nás. Sú to samozrejme moje vlastné premisy, ktoré nemusia byť totožné u každého. To je dôvod prečo pristupujem  k spochybňovaniu hystérie, strachu a potreby nutnej vakcinácie z pohľadu  všeobecne prijatých, predpojatých  predstáv o chrípke. Len doplním menej známu myšlienku, že Louis Pasteur, otec teórie o choroboplodných zárodkoch, svoju teóriu na sklonku svojho života revidoval aj v kontexte neskorších zistení o tom, že v tele na jednu bunku spadá až 1000 mikroorganizmov, čo skôr nasvedčuje o ich symbióze než nepriateľskom  nažívaní. Toľko k môjmu duševnému pokoju. A teraz trochu “ bravčového badania”.

     S influenzou=chrípkou, tak ako ju vnímame, sa stretávame už v staroveku, ale do popredia záujmu  vedcov sa dostáva až v roku 1918, keď na celom svete skosí cca. 30 - 50 miliónov ľudí, najviac z toho v Španielsku - preto španielská nádcha. V roku 1933 sa podarilo vedcom izolovať najnebezpečnejší tzv. A typ vírusu influenzy, o pár rokov neskôr “lightové typy” B a C. Práve  dôležité bielkovinové súčasti vírusu chrípky: hemagglutinín (H) a neuraminidáza (N) určujú jej presný typ a názov, v ktorom sa dnes tak krkolomne orientujeme. Obávaný typ vírusu  španielskej chrípky sa však napriek snahám dlho nedarilo izolovať. Až po patologickej analýze v roku 2000  uskutočnenej zo zbytkov tkaniv telesných  pozostatkov nájdených výskumom Aljašky v 50 tych rokov minulého storočia. Zistilo sa, že smrtiacím vírusom bol vtedy H1 N1, A typ vírusu. Ten sa objavuje aj dnes. Prinajmenšom v médiách...

     V súvislosti s našou známou odvekou influenzou sa však tradujú mnohé nezrovnalosti a biele miesta čakajúce na objasnenie aj zo strany vedeckej obce. Medzi ne patrí napr. typická tzv. sezonalita ochorenia. Ľudia ochorenie tradične pripisujú chladnému, hostilnému počasiu, obdobiu, ktoré sa na miestach masového výskytu ľudí závratne šíri. Je však nepotvrdené, že by sa napr. ľudia v horúcich mesiacoch roka menej spolčovali a tým zabraňovali šíreniu možného vírusu. Ďalším mementom je senzitívnosť vírusu  chrípky na  vysušenie a UV žiarenie, čo jeseň vraj predurčuje na ideálne obdobie pre šírenie vírusu.  Tieto odôvodnenia sú však  opať v príkrom rozpore so sezonalitou influenzy na južnej pologuli Zeme počas obdobia monzúnov, ktoré sa časovo neprekrýva s jeseňou v pásme našich zemepisných šírok. Jediným ich spoločným ukazovateĺom ostáva opakujúca sa  sezonalita. Vo svetle ročných období to podľa vedcov vyzerá  tak, že vírus chrípky  je v lete dokonca  inaktívny. V roku 1968 sa napr. tzv. honkongský vírus (H3N2) objavuje v Anglicku už v auguste a napriek tomu, že obyvateľstvo nebolo očkované, ochorenie sa vo svojej plnej šírke prejavilo až vo februári ďalšieho roka. Žeby sezonalita  vypuknutia ochorenia bola len v nás, v naších hlavách?

     Druhým  všeobecne prijatým názorom je, že sa virus šíri prenosom z človeka na človeka.  Výskumy však ukazujú aj iné paralely. Napriek tomu, že sa influenza na južnej pologuli Zeme začína asi so 6 mesačným predstihom v porovaní so severnou časťou, nie je to dostatočne legitímne zdôvodnenie na prenos vírusu “ ľudským transportom z juhu na sever”. Zároveň teóriu o prenose medzi ľuďmi nezdôvodňuje ani časová korelácia výskytu  vírusu  na geograficky izolovaných miestach sveta a aj keby, na základe akej logiky sa objavuje napr. tá  istá mutácia vírusu na geograficky izolovaných miestach v tom istom čase? Zaujímavé úvahy…bez jasných odpovedí. Vedec Hope-Simpson  v roku 1978, následne astrofyzici  Sir Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghe zistili, že najvačšie chrípkové epidémie ľudstva sa v 20. storočí prekrývajú s cyklickou nedostatočnosťou nášho Slnka a jeho slabého žiariaceho vplyvu v danom čase. Práve cyklické zatienenie Slnka vraj spôsobuje  zmenu “ vesmírnych vetrov” a zanesenie Zeme vírusmi influenzy z vesmíru. Odvážne, že? Daná teoría je nepriamo  prepojená aj na úvahy vedca John W. K. Yeung-a o  výkyvoch intenzity slnečného žiarenia, tým spôsobené zníženie priemernej teploty na Zemi a jej potvredený negatívny vplyv na ľudský organizmus.

     Horeuvedené revolučné teórie  majú však spoločný základ  v aktivite nášho Slnka, s čím  dokazateľne súvisí o.i. aj zmena úrovne vitamínu D, ako podpory imunity, v tele človeka. Danú skutočnosť potvrdzuje aj štúdia, že u zámerne nainfikovaných ľudí vírusom chrípky v letných mesiacoch  sa prejaví ochorenie vo výrazne menšej miere ako v zime. Žeby vitamin D bol kľúčom k prevencii? Jej dostatočným prísunom si určite neublížite, práve naopak. Silu  vitamínu D v boji s chrípkou dokazuje aj viacero praktických príkladov. Vo wisconsinskom  Centre starostlivosti o hendikepovaných: 275 ošetrovaných, 800 členný personál vedci boli svedkami veľmi zaujímavého objavu. Len 2 ošetrovaní pacienti  a až 60 ošetrujúcich z personálu bolo infikovaných vírusom A H1 N1, čo naviac doplnila skupina ďalších 43 ošetrujúcich s ochorením tzv. chrípkového typu.  Práve  sledovanie a pravidelné dopĺňanie vitamínu D u  ošetrovaných pacientov  sa stalo  kľúčom k udržaniu ich imunity voči spomínanému vírusu. Bolo tým pádom evidentné, že ochorenie sa šírilo v smere od ošetrovaných pacientov  k ošetrujúcim, následne sa virus šíril medzi personálom, ktorí vitamínom D chránení neboli. Aj tieto fakty potvrdzujú, že  výživa a jej  bohatstvo na minerály a kľučové  vitamíny je  najhlavnejším pilierom prevencie i úspechu v boji “aj” s ochoreniami chrípkového typu.

     Druhou diskutovanou témou v súvislosti s prevenciou proti chrípke ostáva rizikovosť očkovaní, ktoré nás majú vraj ochraňovať pred pliagou tohto typu. Viaceré štúdie  však hovoria o niečom inom. Napr. British Medical Journal poukázal na zvýšenie výskytu  ochrnutia - tzv. Guillain-Barré-syndrómu až o 4-8 násobok v korelácii na očkovanie proti chrípke. Druhým zaujímavým postrehom v smere neúčinnosti = škodlivosti očkovaní, je napr. fakt, že napriek zvýšeniu úrovne vakcinácie ľudí nad 65 rokov v USA z pôvodných  15% v roku 1980  na 65% v roku 2001 sa úroveň ich mortality počas epidémií nezmenila. Opodstatnenosť a bezpečnosť  očkovania  sa otvára aj v prípade vakcíny proti hepatitíde typu B, ktorú nezávisle na hmotnosti a vývoji novorodenca  do 12 hodín po pôrode podávajú napr. v USA v štandardizovanom objeme. Vakcína proti hepatitíde typu  B obsahuje o.i. látku thimerosalt s obsahom 12.5 mikrogramu etyl ortuti, čo pre najmenšie novorodeniatká v porovnani s najvačšimi znamená 10 násobok  dávky ortute na kg hmotnosti. Po verejnom tlaku sa  thimerosalt časom  vyňal z detských očkovacích  látok a objavuje sa už “len” v  očkovacích látkach proti chrípke a proti meningitíde. O nebezpečnom vplyve ortuti a iných ťažkých kovov na telo i mozog asi nemusím presviedčať nikoho. Okrem.iného je dokázané, že u jedincov vystavených toxickému vplyvu ortuti  v mladom veku narastá pravdepodobnosť neplodnosti a mentálnych porúch.  Tehotné ženy, ako jedna z cieľovych skupín blížiacej sa vakcinácie na Slovensku,  tým vystavujú svoje nenarodené deti s ešte nevyvinutou imunitou obrovskému riziku poškodenia vplyvom ťažkých kovov. Ani viaceré medializované úmrtia tehotných mamičiek na virus A H1 N1 vo svete nepodložia potrebu ich opodstatnenej vakcinácie, pretože medzi danými členkami rizikovej skupiny sa jednoznačne dokázala iná prepojenosť na mortalitu = obezita. Len dopĺňam, že na Novom Zélande, ktorý už prekonal kulmináciu “hrozby” A H1 N1 sa pravdepodobnosť, že sa nezaočkovaná  gravidná žena dostane kvôli  vírusu na jednotku intenzívnej pomoci je 1:300 000. Signifikantné riziko vírusu v tehotenstve sa dokonca nepotvrdilo ani v prípade pandémií v rokoch 1918-19 a 1957-58.  Jednostranné poukazovanie na potrebu vakcinácie, pričom obyčajné navýšenie dávky vitamínu C  znižuje frekveciu výskytu chrípky o 50%, je viac než neprofesionálne a neobjektívne.

     Poukazovanie na alarmujúce všeobecné čislo 36 000 umrtí  ročne na influenzu vo  svete je tiež prehnané. Tie počty sa totiž získavajú súčtom úmrtí na chrípku s úmrtiami na zápal priedušiek a pľúc. Potvrdená miera úmrti z dôvodu vírusu chrípky je “len“ 257-1765 v závislosti od konkrétneho roka. Neopodstatnené šírenie paniky preto naozaj nemá zmysel.

     Vo svetle počiatkov šírenia novej chrípky A H1 N1 stojí podľa médií 5 ročné dieťa z mexického mesta  La Gloria, ktoré sa údajne nakazilo na 80 km vzdialenej prasacej farme, kde sa však následne oficiálne nepodarilo daný virus detektovať. Existencia laboratória americkej farmaceutickej firmy Baxter International, ktorá má pobočku i v Mexiku,  50 km od vypuknutia nákazy však zostáva faktom. Žeby náhoda?

     Vírus  A H1 N1 z hľadiska zloženia  pozostáva z génov  3 typov influenzy. Tieto tri druhy vírusov spolčiacich sa pod hlavičkou H1 N1 pochádzajú tentokrát z odlišných geografických oblastí- kontinentov. Je treba k tej zaujímavej génovej kombinácii ešte dokonca dodať, že 4-8% genetického materiálu  RNA vírusu A H1 N1 je úplne neznámeho pôvodu. Aj tieto skutočnosti nám otvárajú diskusiu o tom, či za jej vznikom nie je náhodou ľudská ruka. To už nechám na každého čitateľa.

     V súvislosti  s mortalitou na aktuálnu pandémiu dovoľte ešte zopár dôležitých číselných údajov. V USA sa úmrtnosť na virus A H1 N1  pohybuje aktuálne na úrovni 0.1%, čo  je totožné so sezonálnou chrípkou. Len pre porovnanie v roku 1918 počas španielskej nádchy daná úroveň bola až 2–5%. V celosvetovom meradle daný porovnávací základ je 0.1 %. na sezonálnu chrípku a 0,007 až 0,045 %  na A H1N1, v Európe septembrové údaje hovoria o úrovni 0,002%  úmrtnosti z celkového počtu nakazených dotyčným vírusom A H1 N1. Je evidentné, že chrípkový virus A H1 N1 z hľadiska závažnosti v porovnaní so sezonálným nenaplnil  hroziace očakávania. Vyhlásenie pandémie a apel na jej závažnosť zo strany WHO vo svetle  týchto údajov   bolo nepochybne podmienené  buď preventívnou opatrnosťou organizácie alebo  ekonomickými záujmami “pomôcť” k dodatočnému zisku farmaceutickým firmám. Nech si každý vyberie podľa vlastného uváženia. Len doplním, že v už v júli 2009 Americký úrad pre prevenciu a dohľad nad  ochoreniami pozastavil svoju činnosť v testovaní výskytu A H 1 N1 u nakazených jedincov. Aj to neskôr  prispelo ku skresľovaniu = navyšovaniu  údajov o novom výskyte  A H 1 N1. Podľa pátrania CBS TV v USA sa napr. na Mexiku blízkej Floride za ostatný čas potvrdil virus A H 1 N1 len u 17% pacientov s tzv. chrípkovým typom ochorenia. Čisla proste nepustia.

     Napriek  mediálnej hystérii sa ani na Slovensku  údaje  výrazne z hľadiska  celkového pomeru nelíšia. K aktuálnemu dňu sa registruje 17 úmrtí, kde sa detektoval virus A H 1 N1. Pre ucelenú informáciu na Slovensku ročne umiera na následky sezonálnej chrípky cca. 1200 pacientov. Presné štatistiky sa v tomto smere nevedú, keďže vačšinou ide o starých ľudí, pacientov v konečnom štádiu rakoviny, chorých s vážnymi komplikáciami. Toto číslo je dokonca vyššie než celkový počet 860 pacientov doteraz nakazených vírusom prasacej chrípky na Slovensku. Už spomínaných 17 úmrtí na Slovensku na A H1 N 1  v porovaní s potvrdenými 2618  úmrtiami v priemere za štyri mesiace v Maďarsku na následky vedĺajších účinkov predpísaných liekov tiež vyznieva kuriózne.

 

Len zopár bodov provokujúcich k ďalším úvahám…

 

  • Prečo nie sú ochorením masovo postihnuté aj chovy prasiat?
  • Počas očkovacej kampane v USA proti podobnej prasacej chrípke v roku 1976 ako potvrdený následok vakcinácie zomrelo 25 ľudí, nehovoriac o priamom vplyve na vznik tzv. Guillain-Barré-syndrómu. Počet postihnutých bol vyšší než celkový počet úmrtí na chrípku v USA a vyústilo to do jednej z najvačších súdných ťahaníc o odškodneniach zo strany vlády voči obyvateľom
  • Verejná diskusia o obsahu očkovacích látok : napr. thimerosal (50% ortuť), hliník, formaldehyd, squalene, monosodium glutamate je na nulovej úrovni. Je potrebné pripomenúť, že napr. u vakcíny, ktorú distribuuje neznáma off shore firma OMNIVEST v  Maďarsku, obsah thimerosal-u  (50% ortuť) je  50 mikrogramov. Podľa všeobecných noriem  prijateľná úroveň je 0.1 mikrogramov na kg hmotnosti pri perorálnom “užití” etyl-ortuti. V porovaní s intravenálnym užitím sa však pri ústnom užití  vstrebáva menej nebezpečnej látky. Jednoducho povedané, pri jedincovi tlačiacom pár stoviek na váhe horeuvedená dávka nič nespraví. A čo my smrtelníci v rozptyle medzi 45 do 115 kg?
  • Povinná vakcinácia  v duchu všespoločenského blaha od okamihu prepojenia farmaceutického priemyslu zameraného na zisk a štátu ako prostredníka “bojujúceho” za naše práva  nemože nebyť predmetom  verejnej diskusie.
  • Prepojenosť medzi očkovaním a šírením ochorenia nie je vedecky  jednoznačne potvrdená. Ako protiargument z radov zástancov očkovania sa spomína chabý alibistický názor, že cieľom očkovania nie je zabránenie prepuknutiu ochorenia ale zamedzenie jej komplikáciám,čo sa v praxi opať jednoznačne nepotvrdilo.
  • Znečistenie niektorých vakcín je taktiež rizikom, o ktorom sa mlčí. Napr. v Rivamaxe sa nachádzajú vírusy slepačích vajec.Vedeli ste, že vakcína proti hepatitíde  A, proti rubeole, detskej obrne  obsahuje  tkanivá z  mrtvých novorodeniatok? Hm…
  • Celá podstata očkovania sa zakladá na umelo vyvolanej tvorbe protilátok proti potenciálnemu škodcovi, avšak imunitný systém je oveľa zložitejší aparát prepojený dokonca i s mysľou človeka, čo táto teória nezohľadňuje.
  • Počuli ste o britskom lekárovi Andrew Wakefield- ovi, ktorý potvrdil prepojenosť  medzi vakcínou  MMR a  vznikom autizmu, resp. hyperaktivity u  detí?
  • Prečo  je influenza typická len pre obdobie jesene- zimy? Ochorenie chrípkového typu je napr. v máji častokrát  lekárom nazvané  iba ako silné podchladenie.
  • Čo hovoríte na to, že minulý rok sa 37 pracovníkov českého Biotestu dostalo na mesiac do karantény, keď farmaceutická spoločnosť Baxter International so sídlom v Chicagu poslala do jej zmluvných laboratorií, o.i. aj do Českej republiky, vakcínu proti sezonálnej chrípke H3N2, ktorá bola kontaminovaná vírusom vtáčej chrípky spôsobujúcej úmrtnosť na úrovni 30-80% u infikovaných. Je tragické, že to nemalo žiadnu právnu dohru,  o neupovedomení verejnosti o kauze ani nehovorím.
  • Dr. Keiji Fukuda, expert  WHO na infekčné ochorenia, pre New York Times  27. novembra 2009 vyhlásil, že zatiaľ našli 75 ľudí rezistentných na očkovaciu látku Tamiflu, zároveň poukázal na neustálu tvorbu mutácií vírusu A H1 N1, z ktorých ako najnebezpečnejší sa javí varianta D 225G, proti ktorej Tamiflu a iné známe vakcíny, podĺa jeho slov,  pravdepodobne nechránia. Jedným slovom dodáva, že voči Tamiflu aj iným vakcínam sú rezistentné aj iné rozšírené varianty novej chrípky: D225E a D225N. Práve spomínaný D225G, detektovaný v pľúcach   deviatich mrtvých ukrajincov, sprevádzal  úplny rozklad pľúcneho tkaniva u infikovaných. WHO zároveň odmieta aj skutočnosť,že voči Tamiflu je rezistentná aj  rozšírena varianta  vírusu H274Y.
  • Skutočnosť, že vačšine smrtelných prípadov na svete vzorky pre laboratórne účely odoberali z horných dýchacích ciest a nie z pľúc dáva legitímny základ pre spochybňovanie, že príčinou úmrtí nie je normálny H1 N 1 vírus, voči ktorému sa húfne vo svete  očkuje, ale jeho  “dieťa” D225G, virus, ktorý vo svojej sile tromfol vlastnú “matku”. Určite by znelo provokatívne dopytovať sa kompetentných, že voči čomu vlastne tá či oná vakcína  vlastne ochraňuje.

 

 

Na záver by som si dovolil zopár rečníckych  pripomienok. Medicínu by malo charakterizovať latinské slovné spojenie „Nil nocere”= „Nikdy nespôsobuj ujmu”. Je prijatým faktom, že akémukoľvek lekárskemu zásahu do ľudského tela musí predchádzať zodpovedanie 3 dôležitých otázok:

 

1./ Nakoľko je situácia závažná? Je vôbec potrebné zasahovať?

2./ Aké sú výhody zásahu, napr. očkovania? Akú veľkú ochranu vlastne

      zabezpečuje?

3./ Aké sú riziká plánovaného lekárskeho zásahu? Nakoľko to ohrozuje pacienta?          

     Nakoľko je zásah bezpečný?

 

     Poznajúc horeuvedené fakty, po zodpovedaní týchto otázok nemám istotu v účinnosti, nezávadnosti a bezrizikovosti opatrení týkajúcich sa chrípky, ktoré sú podložené skôr šírením paniky medzi ľuďmi, než objektívnym a pravdivým šírením informácií o chrípke typu A.

 

Verím, že som sa  dokázal konštruktívne prihovoriť komukoľvek pred prijatím akéhokoľvek slobodného rozhodnutia….

—————

Späť